Pohyb ako pilier zdravia | Marek Horňanský psychológ

Pohyb je život…“ Táto známa veta nie je len metaforou, ale biologickou a psychologickou realitou. Telesná aktivita je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie, a to bez ohľadu na vek, pohlavie či aktuálny zdravotný stav. Od prvých krokov dieťaťa až po vedomé udržiavanie vitality v seniorskom veku, pohyb formuje naše telo, myseľ aj dušu. Jeho význam presahuje rámec fyzickej kondície. Zasahuje do oblasti duševného zdravia, sociálnych vzťahov, kvality života a dokonca aj prevencie závažných civilizačných ochorení. Pravidelná pohybová aktivita stimuluje nervový a hormonálny systém, čím podporuje látkovú premenu, zlepšuje činnosť srdca, zvyšuje kapacitu pľúc, pomáha telu zbavovať sa toxínov a aktivuje produkciu endorfínov, hormónov šťastia. Tieto procesy majú priamy vplyv na našu náladu, odolnosť voči stresu, kvalitu spánku a celkovú psychickú pohodu. Pohyb však nie je len o behu či posilňovaní. Je to aj o vedomom zapájaní svalových skupín, o korekcii držania tela, o udržiavaní rovnováhy chrbtice a o prevencii bolestí, ktoré sú dnes tak bežné. Správne zvolená pohybová aktivita dokáže pozitívne ovplyvniť postavenie stavcov, svalovú rovnováhu a fyziologické zapájanie svalov do každodenných činností. Tým sa stáva nielen nástrojom prevencie, ale aj liečby.

„Každý krok, ktorý urobíš, je krok k lepšiemu zdraviu ...“ Jane Fonda

V súčasnosti však čelíme „fenoménu hypokinézy“. Teda, tzv. nedostatku pohybu, ktorý sa stal jedným z hlavných rizikových faktorov moderného života. Sedavý spôsob práce, digitálne technológie, automobilová doprava a pasívne trávenie voľného času vedú k obrovskému pohybovému deficitu. Ten sa podieľa na vzniku obezity, cukrovky, ischemických chorôb srdca, porúch držania tela, degeneratívnych zmien chrbtice, ale aj na zhoršení psychického zdravia. Podľa odhadov až 70 % populácie má nedostatočnú telesnú aktivitu, pričom len 20 % sa venuje pohybu v miere, ktorá má pozitívny vplyv na zdravie. Tieto čísla sú alarmujúce, najmä ak si uvedomíme, že pohyb je dostupný, prirodzený a efektívny prostriedok prevencie. Výskumy ukazujú, že aj mierna fyzická aktivita. Napríklad svižná chôdza, tanec, plávanie či práca v záhrade, má výrazný pozitívny dopad na zdravie. 

Štúdia z Massachusetts General Hospital preukázala, že pravidelný pohyb znižuje stresovú aktivitu v mozgu, čím sa znižuje riziko srdcovocievnych ochorení takmer o jednu štvrtinu. Zároveň sa zlepšuje funkcia prefrontálneho kortexu, ktorý je zodpovedný za rozhodovanie, kontrolu impulzov a zvládanie stresu. Tieto účinky sú obzvlášť výrazné u ľudí trpiacich depresiou, kde pohyb pôsobí ako prirodzené antidepresívum. Telo a myseľ sú neoddeliteľne prepojené. To, čo sa deje v jednom, ovplyvňuje druhé. Pravidelná fyzická aktivita dokáže znižovať úroveň stresových hormónov, podporovať tvorbu endorfínov, tzv. hormónov šťastia a zlepšovať kvalitu spánku, koncentráciu i emocionálnu stabilitu. Pohyb nemusí znamenať len intenzívne športovanie. Môže to byť prechádzka v prírode, tanec, joga, plávanie či obyčajné natiahnutie sa po dlhom sedení. Každý vedomý pohyb je krokom k lepšiemu psychickému zdraviu. V tomto kontexte sa pohyb stáva nielen prevenciou, ale aj súčasťou terapeutických prístupov v oblasti duševného zdravia.

Pohyb má aj výrazný sociálny rozmer. Umožňuje nám tráviť čas s druhými, budovať vzťahy, zdieľať zážitky a cítiť sa súčasťou komunity. V skupinových aktivitách sa rozvíja spolupráca, komunikácia, empatia a pocit spolupatričnosti. Pohyb teda formuje jedinca nielen po stránke telesnej, ale aj psychickej a sociálnej. Jeho vplyv na osobnostné vlastnosti ako sebadôvera, vôľa, ctižiadostivosť či odolnosť voči stresu je nepopierateľný. V tomto kontexte je dôležité uvedomiť si, že pohyb nie je výsadou mladých a zdravých. Práve v seniorskom veku sa stáva kľúčovým faktorom udržiavania kvality života, samostatnosti a duševnej pohody. Výskumy ukazujú, že kombinovaný silovo vytrvalostný tréning u seniorov zlepšuje nielen fyzickú zdatnosť, ale aj pamäť, pozornosť a schopnosť adaptácie na nové situácie. Svaly totiž nie sú len orgánom pohybu. Sú aj zdrojom signálnych molekúl, ktoré komunikujú s mozgom, pečeňou, srdcom a ďalšími orgánmi. Tento „dialóg“ medzi svalmi a telom je základom zdravotných benefitov pohybu.

„Život je ako jazda na bicykli. Aby ste udržali rovnováhu, musíte sa hýbať …“ Albert Einstein

Záverom možno povedať, že pohyb je pilierom zdravia, biologického, psychického aj sociálneho. Je to nástroj, ktorý máme neustále k dispozícii, no často ho zanedbávame. Vrátiť pohyb do každodenného života neznamená stať sa športovcom, ale nájsť si aktivitu, ktorá nám robí radosť, ktorá nás motivuje a ktorú dokážeme udržať dlhodobo. Či už ide o rannú prechádzku, tanec, bicyklovanie, jogu alebo prácu na záhrade, každý pohyb sa počíta. A ako hovorí jedno múdre pravidlo: lepšie málo, ako vôbec. Pohyb je dar, ktorý si môžeme dopriať každý deň. Je to investícia do zdravia, vitality a radosti zo života 🙂 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:

• Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook.  UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
• Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard's Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
• Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308

Autor: PhDr. Marek Horňanský psychológ