Strach, fóbia a úzkostné poruchy | psychológ Marek Horňanský

Strach patrí medzi najzákladnejšie ľudské emócie. Je to evolučne daný mechanizmus, ktorý nás v minulosti chránil pred nebezpečenstvom a pomáhal nám prežiť. Dnes sa však strach objavuje nielen v ohrození života, ale aj v situáciách, ktoré nie sú priamo nebezpečné, no náš mozog ich tak vníma. Práve tu začína téma fóbií, strachov a úzkostných porúch. Fenoménov, ktoré ovplyvňujú životy miliónov ľudí po celom svete bez ohľadu na vek, pohlavie či sociálne postavenie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2017) na svojich stránkach zverejnila štatistiky, z ktorých vyplýva, že až približne 25% svetovej populácie prežíva počas života niektorú z úzkostných porúch. Tie sa podľa nich začínajú v neskoršej adolescencii, rannej dospelosti alebo v období vynárajúcej sa dospelosti. Na vznik úzkostných porúch sú náchylnejšie viac dievčatá a ženy, ako aj jednotlivci nachádzajúci sa v kritických obdobiach emočného vývinu. Fóbie, teda iracionálne a prehnané strachy z konkrétnych situácií alebo objektov, sú najčastejšou úzkostnou poruchou postihujú až 9 % dospelej populácie.

U detí a dospievajúcich adolescentov je tento výskyt v súčasnosti ešte vyšší. Podľa výskumov to môže byť až 15 %. Medzi najčastejšie úzkostné poruchy patria tzv. generalizovaná úzkostná porucha (GAD), panická porucha, sociálna fobia, špecifická fobia, agorafobia a smiešaná úzkostne depresívna porucha. Tieto poruchy sa prejavujú rôznymi psychickými a fyzickými príznakmi, ako sú pretrvávajúce pocity strachu, napätia, problémy so sústredením, podráždenosť, ako aj telesné symptómy ako búšenie srdca, potenie, tras a závraty

Prečo je to tak ? Nuž, žijeme v dobe, ktorá je plná neistoty, rýchlych zmien a vysokých nárokov. Tlak na výkon, neustála prítomnosť sociálnych médií a informácií, ale aj osobné či rodinné traumy, môžu byť spúšťačom alebo živnou pôdou pre vznik týchto problémov. Fóbie a úzkostné poruchy však môžu vzniknúť aj bez zjavnej príčiny a často sa s nimi stretávajú aj ľudia, ktorí navonok pôsobia vyrovnane.

Zaujímavé výsledky priniesla napríklad štúdia publikovaná v časopise Nature Human Behaviour, ktorá skúmala, ako ľudia reagujú na vystavenie svojmu strachu v kontrolovanom prostredí. Zistilo sa, že pravidelná a postupná expozícia strach vyvolávajúcim podnetom vedie k zlepšeniu zvládania úzkosti takmer u 70 % účastníkov. To naznačuje, že aj keď sú fóbie a úzkosti veľmi silné a obmedzujúce, existujú účinné spôsoby ako s nimi pracovať.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako fóbie, strachy a úzkostné poruchy vznikajú, aké majú podoby, aké sú možnosti liečby a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Cieľom je nielen priniesť informácie, ale aj povzbudenie a nádej všetkým, ktorí sa s týmito problémami stretávajú. Nech už sú mladí, dospelí či starší. Pretože strach je síce prirodzený, no nemal by byť naším väzením.

„Najväčší nepriateľ, ktorého musíte poraziť, je váš vlastný strach ...“ Norman Vincent Peale

Pri definovaní úzkostných porúch je veľmi dôležité uvedomiť si rozdiel medzi úzkosťou a strachom. Úzkosť ako taká, je špecifická stálym pocitom hrozby. Ten ale nemá konkrétny dôvod. Teda človek trpiaci tzv. patologickou úzkosťou nie je schopný uvedomiť si jasnú príčinu svojho stavu. Pacienti sú si často vedomí nezmyselnosťou svojich strachov, no napriek tomu ich nevedia ovládať. Strach je na rozdiel od úzkosti nepríjemné prežívanie viazané na určitý objekt alebo situáciu. Ide o reakciu jednotlivca na konkrétne ohrozenie, ktorá plní akúsi obrannú funkciu.

Príčiny vzniku úzkostných porúch sú multifaktoriálne. To znamená, že sa môže na nich podieľať napr. dedičnosť, vývinovo podmienené javy, záťažové situácie, nevhodné výchovné pôsobenie rodičov, traumatický zážitok, smrť blízkej osoby, choroba, a iné. Původ týchto príčin, následne ovplyvňuje závažnosť, dĺžku trvania, ale aj liečbu. Ľudia trpiaci úzkostnými poruchami trpia dlhotrvajúcou alebo veľmi intenzívnou úzkosťou zapríčinenou práve týmito faktormi.

Prežívanie obavy typickej z niečoho neurčitého a nevysvetliteľného následne u človeka vyvoláva množstvo rôznych prejavov. Tieto prejavy somatického a psychického charakteru spolu s prežívanou úzkosťou a strachom sú vo vzájomnej interakcii a vytvárajú tzv. bludný kruh. Znamená to, že človek prežívajúci napríklad pocit stiahnutia, hrče v krku či v žalúdku, spolu s búšením srdca a tlakom na hrudi prežíva zvýšenú úzkosť, ktorá následne vyvoláva ďalšie somatické prejavy a tie posilňujú zasa tie psychické. Tým sa u zasiahnutého človeka zvyšuje sa strach, bezmocnosť, úzkosť, nespavosť a iné.

„Najväčšie objavy sa uskutočnili preto, že sa niekto nebál postaviť svojej neistote ...“  Carl Gustav Jung

Fóbie, strachy a úzkostné poruchy sú tichými spoločníkmi mnohých z nás. Často sa vkrádajú do našich životov nenápadne, no dokážu ho výrazne ovplyvniť. Od každodenných rozhodnutí až po vzťahy, kariéru a celkovú kvalitu života. Mnohí ľudia sa za svoje obavy hanbia, snažia sa ich skrývať alebo potláčať, čo však neraz vedie k ich prehlbovaniu a ďalšiemu zhoršeniu psychického stavu.

Dôležité je si uvedomiť, že strach nie je prejavom slabosti. Je to ľudská reakcia, ktorá má svoje miesto v našom emocionálnom svete. V momente, keď však začína ovplyvňovať náš život negatívnym spôsobom, je namieste venovať mu pozornosť a vyhľadať pomoc. Práve v tom tkvie sila otvorenosti a prijatia. V schopnosti priznať si, že potrebujeme podporu.

Výskumy a klinická prax jednoznačne ukazujú, že efektívna liečba existuje. Či už ide napr. o kognitívno-behaviorálnu terapiu, expozíciu, relaxačné techniky, psychoterapiu alebo farmakologickú liečbu, možnosti sú už dnes široké a prispôsobiteľné danému človeku. Skúsenosti mnohých ľudí potvrdzujú, že cesta k lepšiemu zvládaniu strachov a fóbií je možná. Najdôležitejším krokom je vydať sa na ňu.

Ak ste sa v niektorom z opísaných príznakov či situácií spoznali, verte, že v tom nie ste sami. Odhodlanie vyhľadať odbornú pomoc alebo o svojich pocitoch hovoriť s blízkymi je prejavom odvahy, nie slabosti. Práve malé kroky, otvorenosť a trpezlivosť môžu viesť k postupnému oslabeniu strachu a k znovuobjaveniu radosti zo života. Ak sa rozhodneme starať o svoju dušu, dávame si šancu žiť plnší, slobodnejší a spokojnejší život. Fóbie a úzkosti nemusia byť doživotným väzením. Môžu byť výzvou, ktorá nás posunie bližšie k sebe samým a umožní nám objaviť vlastnú silu. Vždy existuje cesta von  a každý krok k nej má zmysel 😊 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:

• Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook.  UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
• Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard's Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102

Autor: PhDr. Marek Horňanský psychológ