Ahoj, babi! Never Jupsemu. Chodí na protesty a je skrytý komunista

Babi rada používa internet a rada číta diskusie pod článkami a na sociálnych sieťach. Sama sa nezapája. Nenašla odvahu. Dnes ale objavila niečo, čo ju vyrušilo viac ako inokedy. Ukázala mi to.

"Rusko sa snaží desiatky rokov spochybniť a zosmiešniť demokraciu.
Áno, demokracia dnes vyzerá ako špinavý kýbeľ ruských zvratkov. Viď Kaliňák Junior.
No vedzme, že je to najlepšie, čo vieme. Opravme to. Nedovoľme zlodejom /komunistom/ kandidovať do verejných a štátnych funkcií.
Každý komunizmus a mohamedánstvo vedie k biede a neslobode."

"Prečo spája Jupse komunizmus s mohamedánstvom?" spýtala sa ma babi, keď som dočítala Jupseho názory a nahlas som si vzdychla. "Čo chce povedať, keď píše, aby sme nedovolili zlodejom a komunistom kandidovať?"

"Poznala som jedného takého. Bolo to dávno, za socializmu," pokračovala babi. "Karol bol komunista a na schôdzach ROH vykrikoval, že každé náboženstvo a kapitalizmus vedú k biede a neslobode. Stál za stolom potiahnutým červeným plátnom a kričal: Nedovoľme zlodejom a západným silám zničiť náš svet! Nedovoľme im rozdeliť nás! Zabráňme škodcom socializmu vstúpiť do verejných a štátnych funkcií!"

Babi sa na mňa smutne pozrela a spýtala sa ma: "Ako mám veriť Jupsemu, že nie je ako Karol?"

Hm, nedokázala som jej odpovedať. Jupseho poznám. Teda nie osobne, pretože sa skrýva za anonymné meno. Vidím ho často na internete, ako so zápalom a nadšením diskutuje. Poznám jeho extrémistické až fašistické názory. V poslednom čase sa k nemu pridáva stále viac ľudí. Z jeho komentárov vyplýva, že aktívne chodí na občianske protesty. Asi mu dávajú pocit, že bojuje za slobodu.

"Karolovia a Jupseovia budú vždy medzi nami," povedala som starkej. "S tým nič nenarobíme. Môžeme sa o tom spolu porozprávať, ak chceš. Ale ako si mi vždy hovorila, slová nie sú dôležité. Činy sú oveľa dôležitejšie." Pohladila som ju po ruke.

"Ale kedysi sme sa ľuďom mohli pozrieť aspoň do očí, videli sme ich tváre, telo, dušu, srdce. Videli sme, čo robia!" vzdychla si babi. "Videli sme, kde bývajú, ako sa majú, aj či poctivo žijú. Veľmi dobre sme vedeli  alebo sme aspoň tušili, čo má kto za lubom. Dobrých ľudí sme, teda väčšina z nás, dokázali veľmi rýchlo rozoznať a odhaliť tých zlých. Vieš, dobrí ľudia sa nikdy nevyhrážali, netlačili na pílu, zvyčajne neboli bohatí a nepoužívali vulgárne slová. Ako tvoj starký. Teda kým nehral v divadle a neopakoval slová, ktoré napísal Shakespeare," usmiala sa.

"Babi, ak si vtedy neverila Karolovi, prečo by si mala veriť dnes nejakému Jupsemu, ktorého ani nepoznáš a hovorí na vlas rovnako ako kedysi Karol?" 

Babi pokývala hlavou a zavrela "rozumy", ako nazývala notebook. 

Pomohla som jej vstať. Držala som ju pod pazuchou a pomaly sme sa spolu vyšuchtali na dvor, aby sa pokochala rozkvitnutými narcismi. 

Sadla si do svojho kresla, zažmúrila oči a spokojne vystavila tvár slnečným lúčom. "Vieš, vitamín D som si dnes ráno dala, aj lieky, ale slniečko je predsa len najlepší lekár..." povedala a ja som súhlasne prikývla.