Nekritické myslenie: Trumpizmus vs. Progresivizmus

Som zástancom Trumpa a mám po dedovi Ukrajinské korene. Po posledných udalostiach som bol konfrontovaný s Trumpovým správaním hlavne smerom k Ukrajine. Keď som v diskusii potvrdil názor diskutujúceho a označil niektoré Trumpove kroky za nesprávne, bol som obvinený z alibizmu alebo prevracania kabátu. To by až tak nevadilo. Ale keď som potvrdil, že napriek tomu som stále Trumpovým zástancom, bol som navyše obvinený z logického rozporu. A to sa ma ako informatika (a trošku aj matematika) dotklo. Ako to teda je s tým "byť niekoho zástancom". Poďme si to rozanalyzovať:

 

Som zástancom Ježiša Krista, resp. celej sv. Trojice. To pre mňa znamená úplné prijatie myšlienok, činov, prijať ho za životný vzor, životný cieľ, úplnú oddanosť Jeho osobe (resp. vedomý pokus, nie vždy úspešný). Miluj Pána Boha svojho celou svojou silou, celou svojo mysľou, celým svojím srdcom. Akékoľvek nepochopenie Jeho myšlienky, Jeho činov a Jeho zámerov nehodnotím kriticky voči Nemu, ale voči sebe a prosím v modlitbe o pomoc, aby som to pochopil, alebo aspoň prijal, keď to nechápem. Navonok to vyzerá ako totálne nekritický, až sektársky postoj. Ale človek, ktorý už na duchovnej ceste niečo absolvoval vie, že s odstupom času sa naozaj ukáže, že On mal pravdu (resp. On JE Pravda). Tento typ "byť zástancom" patrí výlučne Bohu. Žiadnemu inému človeku. V katolíckej a ortodoxnej tradícii sa vyskytuje dosť podobný prístup ešte k Panne Márii, kvôli dogme o nepoškvrnenom počatí, ale to len tak na okraj. Žiadnemu inému človeku, ani svätcovi, nič také nepatrí.

 

Som zástancom konkrétneho svätého, čo znamená, že obdivujem jeho život, resp. jeho poslednú časť života. Mnohí svätci totiž neboli svätí hneď od začiatku. Tam už ale oddanosť neznamená nekritické prijímanie všetkého, čo ten svätec robil a čo hlásal. Napríklad sa hovorí, že sv. Bernard nemal rád logiku, čo ako informatik nemôžem akceptovať. Byť zástancom v tom prípade znamená akceptovať dôvody, prečo bol svätý a znamená to možnosť prosiť ho za tzv. orodovanie. Pre človeka mimo katolíckeho prostredia to je trošku nepochopiteľné, ale to nevadí. Ku svätým sa nemodlíme, svätých prosíme o orodovanie (Ora pro nobis). V tejto časti je dôležité si uvedomiť, že byť zástancom už môže znamenať čiastočný nesúhlas a kritiku daného svätca v niektorej z oblastí.

 

Som zástancom nejakého myšlienkového, hodnotového prúdu, čo znamená prijať za svoj ten daný myšlienkový prúd kompletne, alebo nejakú jeho časť. Tam je otázkou ako presne je ten myšlienkový prúd definovaný, čo všetko tam ešte patrí a čo už nie. Často už tam je potrebné rozobrať si celý myšlienkový prúd na jednotlivé časti a k tým sa postaviť individuálne. Napríklad do myšlienkového prúdu zástancov ekológie môže patriť zákaz vyhadzovania odpadkov v národnom parku a vypúšťanie chemického odpadu do riek, ale môže tam patriť aj zákaz spaľovacích motorov, emisné povolenky. Už tu vidíme, že s niektorými vecami ekológov môžeme súhlasiť a s niektorými nie. Pokiaľ je definícia nejakého prúdu dosť široko vzatá a nie všeobecne prijímaná, prípadne keď sa stále mení (napríklad keď sa k LG postupne pridávajú ďalšie písmenká), musíme si to stále rozobrať na jednotlivé výroky a zaujať postoj k nim. Pretože potom dochádza k manipulácii typu "Nesúhlasíš so zákazom spaľovacích motorov, to znamená, že by si kľudne vyhadzoval odpadky v Tatrách." Už na tejto úrovni dochádza k čierno-bielemu mysleniu: Nesúhlasíš s jedným výrokom "mojej" interpretácie tohoto myšlienkového prúdu? Tak nie si skutočným zástancom. Napríklad konzervativizmus tiež nie je dosť presne definovaný a potom je otázka, či je konzervatívcom nielen Vladimír Palko, ale aj Vladimír Putin. Napríklad Trump je pro-life, ale nevadí mu LGB, ale vadí mu T. Je konzervatívec, alebo nie? Toto ale neplatí v prípade ak je niečo definované dosť presne. Napríklad katolícka teológia je definovaná dosť presne, takže sa dá dosť presne povedať, či daný človek je myšlienkovým zástancom, alebo nie, resp. či je v danom výroku heretik, alebo nie.

 

Som zástancom daného človeka v danej oblasti, čo znamená konkrétneho človeka a konkrétu oblasť. Som zástancom Einsteina vo fyzike, som zástancom Darwina v biológii, som zástancom Hayeka v ekonómii. Z toho ale nevyplýva, že budem nekriticky prijímať všetko, čo títo ľudia napísali v danej dobe. Naše znalosti sa posúvajú a možno sa raz Einsteinove rovnice budú musieť upraviť. Ale hlavne z toho nevyplýva, že by som musel nekriticky prijímať Einsteinove výroky v iných oblastiach, prípadne súhlasiť s jeho súkromným životom. O súkromnom živote známych fyzikov tej doby vieme dosť a neboli to zďaleka žiadni svätci. Nemusím súhlasiť s Darwinovými názormi na genetiku, ktoré sa ukázali chybné. Nemusím súhlasiť s niektorými filozofickými a politickými postojmi Hayeka, keď prijímam tie ekonomické. Eticky som konzervatívec, ale ekonomicky som liberál a nie je v tom žiaden rozpor. Dokonca si myslím, že ekonomický liberalizus priamo vyplýva z etického konzervativizmu, ale to by bolo na iný článok.

 

Som zástancom politickej strany, alebo politika. To je potom ďalšia kategória s ďalšími rozmermi. V demokratickej spoločnosti politika = marketing. Politik potrebuje moc a chce byť zvolený: témy, výroky a správanie s tým súvisí. Politik zastupuje voliča v jeho záujmoch, takže volíme politikov tak, aby presadzovali naše záujmy. Zostaňme pri rozumnej analýze a predpokaldajme hodnotové alebo myšlienkové pozadie politika: ako konzervatívec volím konzervatívnych politikov. Volím takých, ktorých myšlienky najviac zodpovedajú mojím. To je jedna úroveň. Druhá úroveň je realita. V mojom prípade by som bol rád, aby všetci politici mali názory ako Vladimír Palko. S ním sa myšlienkovo stotožňujem tak na 90%. Ale nie sú. Čo s tým? No musím hľadať takých, ktorí sa tomu aspoň priblížia. Takže keď som zástancom aktuálneho KDH, tak to môže znamenať povedzme 60%. Každá politická strana má niečo, čím súhlasím a niečo s čím nesúhlasím. Ďalšie kritérium je váha. Je to s čím nesúhlasím kľúčová vec, alebo nie je až taká podstatná pre moje hodnoty, alebo moje záujmy. A posledným kritériom je protiváha. Je hrozba zvolenia konkurenčnej strany, konkurenčného politika natoľko proti mojim hodnotám a záujmom, že som ochotný akceptovať niekoho, s kým mám spoločných len 30%? Táto hrozba sa reálne vyskytuje hlavne v prezidentských kampaniach, keď volíme Anti-Mečiara, či Anti-Fica. Takže samozrejme v tom prípade nebudem agitovať nadšene a už vôbec nebudem mať potrebu takého "Anti-" obhajovať. Aj keď som zástancom nejakého politika, či strany, nemusím nekriticky prijímať všetko, čo daný politik hovorí alebo robí. Môžem sa ku každému výroku alebo udalosti postaviť individuálne. Môžem kritizovať a nesúhlasiť aj s politikom, ktorého som zástancom.

 

Môžem zmeniť názor na politika, či stranu. Je veľa prípadov, keď politik dobre začal, ale zle skončil. Teraz nemyslím politika, ktorý klame už v kampani a potom nesplní, čo sľúbil. Mohol to myslieť úprimne a urobiť veľa dobrých vecí, ale potom sa jeho myšlienky a činy zvrtli iným smerom. To ale zase nemusí znamenať čierno-biele myslenie. Môžem prvé obdobie pochváliť a druhé skritizovať. Príkladom je Ján Čarnogurský, ktorého si stále vážim a považujem ho za kľúčového človeka v boji proti komunizmu aj proti mečiarizmu. Jeho neskoršie myšlienky voči Rusku už tak dobré nie sú a aktuálne na neho mením názor. Ale nevylievam z vaničky aj dieťa. Môže sa aj stať, že sa v politikovi zmýlime. Zmeniť názor a priznať si chybu je znakom zrelosti, nie slabosti. Nemusím nekriticky obhajovať človeka, ktorého som bol zástancom, ale potom ten človek zlyhal, prípadne som sa v ňom zmýlil, v niektorých veciach chybu je znakom zrelosti, nie slabosti. 

 

No a politikom samozrejme nikdy nepatrí glorifikácia, akú dávame len Bohu. S glorifikáciou v politike sa stretávam často. Skúste napríklad v Česku, kde žijem, kritizovať Havla, alebo Masaryka. Glorifikácia politikov, či iných "osobností" má svoj dôvod, ale to je na iný článok.

 

A aký to má súvis s Trumpom? Cítim sa slobodne a kriticky voči Trumpovi. Nie som ani nekritický MAGA Trumpista, ani sektársky Progesívny Slovák, kde sa kritika vlastných nenosí, ale ktorý bude Trumpa kritizovať aj za to, že dýcha vzduch. Som stále Trumpovým zástancom. S mnohými myšlienkami a cieľmi súhlasím a považujem ich za dôležité. S niektorými jeho myšlienkami nesúhlasím. Aj keď s niektorými myšlienkami a cieľmi súhlasím, nemusím súhlasiť s konkrétnou formou realizácie. Nesúhlasím ani s niektorými jeho činmi a výrokmi. Niektoré veci aj keď chápem, počujem ich nerád, hlavne keď sa týkajú Európy. Nechcem to teraz konkretizovať, ani relativizovať. V aktuálnej situácii čiernobieleho videnia aj medzi intelektuálne ladenými ľuďmi na diskusiu ani nemám chuť, lebo nedáva zmysel. No a či zmením názor a priznám omyl čiastočný, či úplný, na to si ešte nechám nejaký čas. Nemám s tým principiálne problém. Na Irak a Georgea Busha ml. som zmenil názor za 5 minút po jedinom, ale kľúčovom argumente. Je pravdou, že ma Trump 2 prekvapil. Ale počkajme si na konečný výsledok Trumpa 2. Výsledok Trumpa 1 bol bezprecedentný konzervatívny úspech v oblasti Pro-Life, v oblasti, kde ide o život. Som si vedomý jeho problematickej osobnosti a nebudem ho nekriticky glorifikovať, ako sa to robilo v prípade Baracka Obamu, keď dostal nomináciu na Nobelovu cenu mieru 11 dní po inaugurácii. Počkajme si na výsledok Trumpa 2 a potom to vyhodnoťme. Kriticky, analyticky a hlavne v kontexte reálnych faktov. Napríklad reálnym faktom cca. 20 ročnej západnej politiky je aktuálny stav frontovej línie. Tam sme my, západ, zlyhali politicky, aj vojensky. A nepomôže nám poukazovanie na agresora Putina, ani nadávanie na Trumpa.

 

-----

P.S.: Diskutovať nemôžem a oprava textu v tomto blogovacom systéme je dosť problematická. Podarilo sa mi to až 24.3.2025 o 18:15. :-)