Psychológia | zastavte sa, kým bude neskoro - Marek Horňanský

V dnešnej dobe plnej náročných pracovných povinností, neustálej dostupnosti a vysokých očakávaní sa čoraz viac ľudí stretáva s pocitom vyčerpania, ktoré presahuje obyčajnú únavu. Syndróm vyhorenia, známy aj ako Burn Out Syndrome, nie je len módnym pojmom, ale skutočným psychickým a emocionálnym bremenom, ktoré môže ovplyvniť každú oblasť nášho života. Či ste manažérka, učiteľka, zdravotníčka, alebo rodič na rodičovskej dovolenke, vyhorenie si nevyberá. Zasiahne každého, kto dlhodobo prekračuje svoje limity. Čo však tento syndróm skutočne spôsobuje ? Ako ho včas rozpoznať a čo môžeme urobiť, aby sme sa mu ubránili ? V tomto článku sa pozrieme na hĺbku tohto fenoménu, teda na jeho príčiny, prejavy a cesty, ako sa opäť nájsť v záplave každodenných výziev.

„Vyhorenie nie je dôkazom toho, že ste pracovali dostatočne tvrdo. Je to dôkaz toho, že ste sa zabudli starať o seba ..."  Sarah Sarkis

Predmetný pojem, v originálnom znení burn-out (z ang. to burn = horieť), začal ako prvý používať americký psychoanalytik s nemeckými koreňmi Herbert J. Freudenberger, ktorý ochorenie zažil na vlastnej koži. Vyhorenie definoval ako isté vyhasnutie motivácie a podnetov v situácii, kde starostlivosť o jedinca a neuspokojivý vzťah sú príčinou, že práca neprináša očakávané výsledky. Podľa Freudenbergera tak vyhorenie predstavuje finálne štádium, pri ktorom jedinci, strácajú svoje pôvodné nadšenie, entuziazmus a motiváciu. Pozitívom tejto definície je okrem iného dôraz na postupný a stály proces, nie len ako na stav fyzického či psychického vyhorenia.

Podľa rôznych autorov a autoriek patria medzi najčastejšie príčiny syndrómu vyhorenia frustrácia, neuspokojenie v oblasti spoločenského uznania, rešpektu, v kombinácii so stálym preťažením, veľkou emocionálnou záťažou a zlými medziľudskými vzťahmi. Medzi faktory  patria aj rast životného tempa, nutnosť vzdorovať stresu, obrovské požiadavky na výkon, monotónnosť práce, nízka autonómia pracovnej činnosti, práca s ľuďmi, vypäté pracovné nasadenie, angažovanosť, malá asertivita, zlé sebahodnotenie, vysoká empatia a obetavosť pre iných. Ďalej sem radíme veľkú a stálu zodpovednosť, ustavičný časový tlak, neschopnosť vedieť oddychovať, hostilitu a chronické prežívanie hnevu u postihnutých jedincov.

Dnes, sa syndróm vyhorenia  po viac než štyridsiatich rokoch stal reálnou zdravotnou diagnózou. V kalendárnom roku 2019 Svetová zdravotnícka organizácia zaradila predmetný syndróm do Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH). Z radov profesionálou a odborníkov sa známosť tejto témy postupne rozšírila aj medzi laickú verejnosť. O tomto probléme v súčasnom období hovoríme stále viac, a to predovšetkým vo vzťahu k pracovnému výkonu, povinnostiam či zamestnaneckému prostrediu. Definícia vyhorenia poukazuje na dlhodobé a neriešené problémy. Naznačuje, že daný jedinec je „prázdny vo vnútri“, že vyčerpal svoju životnú energiu, vnútorné rezervy ktoré mal, tak vo fyzickej ako aj psychickej oblasti. Vyhorieť môže naozaj každý. Ide o postupný proces, ktorý prichádza pomaly a vyvíja sa aj niekoľko rokov. Počas tohto obdobia strácame vnútornú motiváciu, oduševnenosť, radosť aj nadšenie zo života. Preto je potrebné sa na syndróm vyhorenia zameriavať komplexne, od samotnej prevencie, intervencie až po liečbu.

„Vyhorenie je výsledkom života, ktorý sa stal príliš jednostranným. Keď zabudneme na rovnováhu, zaplatíme za to vysokú cenu ..."  Arianna Huffington

Syndróm vyhorenia nie je len individuálnym problémom, ale odrazom širších spoločenských trendov, ktoré kladú stále vyššie nároky na naše fyzické i psychické zdroje. Jeho prejavy (od chronickej únavy až po stratu zmyslu), nám však môžu slúžiť ako varovný signál, že niečo v našom živote nie je v rovnováhe. Vyhorenie nie je hanba, ale výzva k zmene. Je to výzva spomaliť, prehodnotiť priority a naučiť sa starať sa o seba s rovnakou intenzitou, akou sa staráme o svoje povinnosti.

Ako psychológ verím, že každý z nás má moc túto výzvu premeniť na príležitosť. Ako si nastaviť zdravé hranice a opäť nájsť radosť v tom, čo robíme. Vyhorenie nemusí byť koncom, ale začiatkom cesty k väčšej autenticite a zmysluplnému životu. Máme zodpovednosť vytvárať prostredie, ktoré podporuje duševné zdravie a rešpektuje naše limity. Lebo až keď sa postaráme o seba, môžeme naplno fungovať aj pre ostatných. Nech tento článok poslúži ako inšpirácia a podpora pre všetky ženy, ktoré sa cítia vyčerpane. Pamätajme, že vyhorenie nie je váš osud, ale signál, že je čas na zmenu. A tá zmena začína už dnes.  Marek Horňanský | psychológ Ψ bibliografia:

• Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook.  UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
• Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard's Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102

autor: psychológ Horňansky Marek