Psychológia | stres náš každodenný - Marek Horňanský

Stres je neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Od ranného zhonu cez pracovné povinnosti až po neustále požiadavky moderného sveta. Denno denne nás ľudí sprevádza pocit tlaku a napätia. Hoci stres vnímame negatívne, v skutočnosti je prirodzenou reakciou organizmu na výzvy a zmeny. Stres je súčasťou evolúcie, má svoj význam, svoje opodstatnenie. V primeranej miere nás dokáže motivovať, pomáha nám lepšie sa prispôsobiť životným situáciám. Problém nastáva, ak sa stres stáva chronickým. Vtedy môže negatívne ovplyvniť naše fyzické aj psychické zdravie, zhoršiť medziľudské vzťahy a znížiť celkovú kvalitu života. Ako teda rozpoznať hranicu medzi „zdravým“ a škodlivým stresom ? A aké stratégie môžeme využiť na jeho zvládanie ? V tomto článku sa pozrieme na to, ako stres funguje, aké má dôsledky a čo môžeme urobiť pre to, aby sme si zachovali duševnú rovnováhu aj v hektickom svete.

„Stres je spôsob, akým nám naše telo hovorí, že je čas na zmenu...“  Hans Selye

Z pohľadu psychológie môžeme výraz stres tiež spojiť so situáciami, v ktorých jedinec pociťuje telesnú alebo duševnú nepohodu alebo dokonca ohrozenie. Dvaja jedinci môžu rovnakú situáciu vnímať rozdielne. Zatiaľ čo pre jedného môže ísť o zaujímavú výzvu, druhý ju môže vnímať ako stresovú udalosť, ktorá u neho môže vyvolať závažné telesné alebo psychické problémy. Stres ako prvý Hans Selye. Definoval ho ako „...reakciu organizmu na akýkoľvek nárok na neho kladený.“ Všetky živé bytosti sú konštantne vystavované istej úrovni stresu. Podnety, či už budú príjemné alebo nepríjemné vplývajú na organizmy neustále. Bolestivá rana a vášnivý bozk môžu byť rovnako stresujúce, to závisí od organizmu jednotlivých ľudí, od situácii či prostredí v ktorom sa práve nachádzajú.

„Stres zabíja naše myslenie. Keď sme pod tlakom, robíme oveľa horšie rozhodnutie ...“  Daniel Kahneman

Delenie stresu prvýkrát predstavil práve Hans Selye. Rozlišujeme tzv. distress, čo je negatívne prežívaný stres, má na naše telo negatívny vplyv. Zatiaľ čo na druhej strane tzv. eustres je to, čo nám dodáva energiu a motivuje nás k zmenám. Môžeme obrazne povedať, že distres je pustošivý, vyčerpáva, otravuje a ničí nás. Pri distrese sa uvoľňujú do nášho tela látky, ktoré môžu byť nebezpečné. Eustres nás posilňuje a pomáha nájsť rovnováhu a stabilitu. Uvolňujú sa pri ňom okrem iného aj sexuálne hormóny, čím telo zvyšuje svoju odolnosť voči stresu.

Stres môžeme rozlišovať aj podľa intenzity na dva druhy. Tzv. „hyperstres“ dosahuje takú intenzitu, ktorá presahuje našu hranicu tolerantnosti alebo zvládnuteľnosti. Schopnosť človeka vyrovnať sa s týmto stresom nestačí a môže vyvolávať pocit zlyhania alebo spôsobiť psychické alebo fyzické zrútenie, v krajnom prípade smrť. Naopak tzv. „hypostres“ je slabšia intenzity a ľudský organizmus sa naň môže adaptovať. 

Náš organizmus neustále prijíma podnety z okolia. Niektoré podnety na nás pôsobia negatívne, niektoré pozitívne a niektoré napríklad ani nezaregistrujeme. Čo stresuje jedného človeka, ​​môže druhého naopak povzbudzovať. Veľmi dôležitým sú tzv. „stresory“. Ide o podnety, na ktoré organizmus reaguje stresovou reakciou. Stresorom môžu byť napr. psychologické faktory, myšlienka alebo predstava neraz stačí na to, aby naše telo spustilo obranné reakcie. Stačí si živo predstaviť „negatívny zážitok“ ktorí sme prežili alebo z ktorého máme strach a naše telo vyšle jasné signály (potenie, búšenie srdca, dýchavičnosť, zvýšený krvný tlak a podobne). Emocionálne stimuly na nás pôsobia prakticky neustále, vyvolávajú nervové odozvy (bolesť, strach, frustrácie), ktoré sa prejavujú somatickými (fyzickými) problémami.

Oproti stresorom, ktoré sú negatívnymi životnými faktormi, existujú opačne pozitívne životné podnety. Tie nazývame tzv. „salutory“. Môžeme ich tiež nazvať „posilami“ v ľudskej psychike. Pôsobia ako „zdviháky“, ktoré človeka, obrazne povedané, „postavia na nohy“. V pracovnom živote sú príkladom salutorovnapr. , uznanie či pochvala od ľudí, ktorých si vážime. Tieto pozitívne faktory je dôležité aktívne vyhľadávať, starať sa o ne, posilovať ich. Ideálny stav je, keď sú “stresory a salutory“ v rovnováhe.

Na záver môžeme konštatovať, že stres je neoddeliteľnou súčasťou života nás ľudí. Nie vždy musí byť naším nepriateľom. V primeranej miere nás motivuje, posúva vpred a pomáha nám zvládať výzvy. Problém nastáva, keď sa stáva chronickým a začína podkopávať naše fyzické i duševné zdravie. Je dôležité uvedomiť si, že zvládanie stresu nie je len o jeho eliminácii, ale predovšetkým o budovaní odolnosti. K tomu nám môžu pomôcť pravidelné relaxačné techniky, pohyb, zdravé vzťahy a schopnosť vedome pracovať s vlastnými myšlienkami a emóciami. Namiesto toho, aby sme sa snažili stres úplne odstrániť, mali by sme sa naučiť, ako s ním žiť a využívať ho vo svoj prospech. Starostlivosť o duševné zdravie je dlhodobý proces. Vyžaduje si našu pozornosť a sebauvedomenie. Avšak nezabudnime, že každá investícia do nášho zdravia, sa nám oplatí ! Marek Horňanský | psychológ Ψ bibliografia:   Atkinson, Rita L. a kol. Psychologie. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-640-3

autor: psychológ Marek Horňanský