Psychológia | závislosti a návykové látky - Marek Horňanský

Predstav si, že sa každé ráno zobudíš s myšlienkou na jednu jedinú vec. Hlava ti ju neprestajne podsúva, telo ju túži zažiť. Možno je to cigareta, pohár vína, telefón v ruke alebo nekonečné hodiny pri obrazovke. Závislosť má mnoho podôb, no vždy sa nepozorovane spôsobom vkráda do života a preberá nad ním kontrolu. Prečo niektorí ľudia dokážu povedať „dosť“ a iní sa ocitnú v bludnom kruhu ? A kde je hranica medzi neškodným zvykom a nebezpečnou závislosťou ? V tomto článku sa ponoríme do psychologických mechanizmov závislostí, ich príčin a možností, ako im čeliť.

„Drogy a alkohol sú ako úver. Berieš si to teraz ale zplatíš to neskôr. Aj s poriadnymi úrokmi ...“ Charles Bukowski

Návykové látky (drogy) sú známe už od pradávna a dnes predstavujú stále väčší problém. Ten sa týka nielen dospelej populácie, ale aj mládeže či detí. Zneužívanie návykových látok sa stalo neodmysliteľnou súčasťou života ľudí v modernej spoločnosti. Každá návyková látka je úzko spojená so „závislosťou“. Profesor psychológie Robert West definuje závislosť ako stav, v ktorom je správanie osoby „ovládané silným nutkaním drogu užiť, aj napriek jej negatívnym dôsledkom ...“. Závislosťou nazývame to keď určitá látka (alebo činnosť), sa pre človeka stáva hodnotnejšou, než tie činnosti a hodnoty, ktoré mal pred vznikom závislosti. Návykové látky totiž (závislému) človeku spôsobujú ťažkosti a to tak na psychickej, fyzickej či sociálnej úrovni.

Závislosť mnohí prirovnávajú k chorobe, neutíchajúcemu hladu či smädu (angl. craving - baženie). Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKN), radí látkovej závislosti medzi klasifikované choroby, diagnózy (označenie F10 - F19 t.j. poruchy duševné a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok. Človek túži, baží po niečom, čo mu chýba. Tento „smäd“ môže byť (psychologicky) spojený s potrebou náklonnosti, lásky, uznania alebo ocenenia. Čím viac je tento pocit u človeka neuspokojený, tým je viac neutíšený. Takto „smädný“ človek se snaží zaplniť prázdnotu v sebe samom. Droga je látka ktorá ponúka „skratky“. Na chvíľu môže ponúknuť uspokojenie, avšak z dlhodobého hľadiska privodí „prázdnotu,. Závislí ľudia sú „nositeľmi symptómov súčasnej spoločnosti“, ktorá nedokáže uspokojiť predmetný „smäd“. Predmetný problém tak postihuje rôzne vrstvy spoločnosti. Bez rozdielu veku, pohlavia či sociálneho statusu. Závislosťami môžu byť tak úspešní ľudia, ako aj vylúčení, na okraji spoločnosti.

„Najväčšia slasť často vedie k najväčšiemu otroctvu ...“  Baltasar Gracián

Prvou fázou u návykových látok je „experimentovanie“. Ide o opojné, prvotné účinky. Človek si myslí, že situáciu má pod kontrolou. Že ju zvláda. Snaží sa, aby to najbližšie okolie nespoznalo. Pokiaľ ide len o to, aby vyskúšal niečo nové, je pravdepodobné, že experimentovanie bude dočasné (skúsi, prestane). Nestane sa z neho užívateľ závislý od drog. Pokiaľ však človek experimentuje s drogou v čase a chce týmto napr. riešiť svoje aktuálne problémy, je pre neho veľkým rizikom, že prejde do fázy tzv. sociálneho užívania. Teda fáza tvorby závislého správania. 

Ide o tzv. prepojenie zvyklostí a zážitkov s drogou. Napríklad, človek je navyknutý, že v prípade kávy pociťuje, že si musí zapáliť aj cigaretu, aby tento zážitok umocnil. Uvedené opakuje a posilňuje. Týmto začína byť droga súčasťou jeho života. Začína sa stretávať s problémami užívania drogy, jej nežiaducimi účinkami, zhoršením vzťahov, finančnými či zdravotnými problémami. Predposlednou fázou je každodenné užívanie Droga sa dostáva na prvé miesto záujmu. Človek premýšľa o tom, kedy a kde drogu užije. Prahne, túži po nej. Jeho hlavnou starosťou je si drogu zaobstarať. V prípade legálnych drog. V tejto fáze jedinca stráca kontrolu nad užívanie drogy. Pretvára rebríček hodnôt. Užívateľ si spočiatku nepripúšťa svoje problémy. Postupne sa zveruje okoliu. Pokúša sa závislosti zbaviť sám, nedokáže však prestať. V tejto dobe je však už najvyšší čas, vyhľadať odbornú pomoc.

Finálna fáza je strata prehľadu o realite. Je najnebezpečnejšou fázou pre užívateľov drog. Látka mu neprináša, to, čo prežíval v začiatkoch. Naopak v tejto fáze dochádza k bolestivým fyzickým či psychickým stavom, jedinec trpí abstinenčnými príznakmi. Ďalším problémom je vyčlenenie z bežného sociálneho prostredia. Ničia sa rodinné väzby a priateľské vzťahy. Človek sa izoluje v komunite závislých. Jeho osobnosť sa stáva narušená. Odbúra morálne zásady, urobí čokoľvek, aby drogu získal. Dopúšťa sa trestnej činnosti, krádeží, prostituuje, podvádza či robí všetko pre to, aby drogu získal. Ak sa závislému v tomto štádiu nepodá pomocná ruka, veľkú šancu na „návrat do bežnej spoločnosti“ nemá.

V závere treba dodať, že závislosť nie je len o látke, správaní či rituále. Je to volajúci hlas niečoho neuspokojeného v nás samých. Z pohľadu psychológie „...hľadáme úniku, útechy, pocitu kontroly alebo chvíľkové uspokojenie ....“. No čím viac sa spoliehame na vonkajšie podnety, tým viac strácame samých seba. Dobrou správou je, že z bludného kruhu existuje cesta von. Vyžaduje si to však odvahu priznať si problém, porozumieť mu a hľadať zdravšie spôsoby naplnenia svojich potrieb. Niekedy sa to podarí s podporou blízkych, inokedy s pomocou odborníkov. Nikdy však nie je neskoro urobiť ten prvý krok k zmene...“  Marek Horňanský | psychológ Ψ Bibliografia:

• Maté, G. V říši hladových duchů: Blízká setkání se závislostí. Praha: PeopleComm, 2022. ISBN 978-80-8791-778-7
• Atkinson, Rita L. a kol. Psychologie. Praha: Portál, 2003. ISBN 80-7178-640-3

autor: Marek Horňanský psycholog