Transparenty s nápisom ZRADCOVIA sa objavili v histórii ľudstva mnohokrát. Naposledy ich na Slovensku nechal vyvesiť súčasný premiér. Práve ten, ktorý je dnes označovaný za vlastizradcu.
Bol február 2022. Niekoľko dní pred inváziou na Ukrajinu slovenský parlament schválil obrannú dohodu s USA.
R. Fico, v tom čase hlasný odporca zmluvy a koaličný poslanec sa rozhodol pre štvavú kampaň. "Budeme vyvesovať bilbordy po Slovensku," vyhlásil a dodal. "Zverejňovaním bilbordov postupujeme demokraticky a zákonne."

Poslanec Ľuboš Blaha hneď po hlasovaní na sociálnej sieti zverejnil zoznam poslancov, ktorí podporili dohodu, spolu s ich fotkami a miestom bydliska. Označil ich za vlastizradcov hlasujúcich za „americkú okupáciu".
Nabádal tiež ľudí, aby na poslancov ukazovali prstom „nech vedia, že si nesú na čele biľag vlastizradcov.“ Vyústilo to k situáciám, keď museli policajti monitorovať niektoré domy poslancov. Viacerí podali trestné oznámenia. Spravili tak z obavy o svoje rodiny.
Koaliční parlamentní poslanci vtedy upozorňovali, že tieto praktiky pripomínajú nástup totality. Tá sa podľa nich začína tým, keď sa začnú politickí nepriatelia označovať za potkanov, švábov či vlastizradcov.
O tri roky sú ľudia na námestiach. Nahnevaní kričia, že vo vláde sú potkani, švábi a vlastizradcovia. Nahnevalo ich, ako si pred niekoľkými týždňami slovenský premiér v Moskve podával ruku s prezidentom Putinom. Aby toho nebolo dosť, po príchode na Slovensko Robert Fico sebavedomo a posmešne vyhlásil, že tak ako skončilo RVHP, môže skončiť aj EÚ a NATO.
Demonštranti sa rozhodli ísť do ulíc a do rúk zobrali transparenty s nápismi My sme Európa a ZRADCA. Použili aj tvrdšie a vulgárnejšie slová. Ľudia sa zabávali na tom, kto vymyslí drsnejší slogan. V uliciach aj na internete.
Čerešničkou na torte bol veľký transparent s fotografiou slovenského premiéra a nápisom ZRADCA. Objavil sa na železničnom moste v centre Dolného Kubína. O niekoľko hodín ho železničiari dali dole. Ako sa tam transparent dostal a kto ho zavesil, nie je jasné. Železničná polícia to vyšetruje.
Kým jedni tlieskajú, iní sú z tohto činu zhrození.

Označenie zradca používame často. Asi každý z nás v živote pocítil trpkosť, bezmocnosť a bolestivé sklamanie. V detstve aj v dospelosti. Zradcom, ktorý nám zlomil srdce, môže byť partner, blízky človek, priateľ, kolega, šéf ale aj politik, obľúbený herec, dokonca aj náš idol. Mnohí poznáme stiesnený pocit bolesti zmiešanej s hnevom a nenávisťou. Pritom hranica medzi hnevom a nenávisťou je veľmi tenká.
Je však rozdiel zverejniť zradcu na bilborde, napísať o ňom na internete a vyrobiť plagát, aby ho videl celý svet a o hovoriť o zrade medzi blízkymi a v uzavretej komunite.
Je rozdiel oznámiť svetu "pravdu o zrade" so zámerom ublížiť a nabádať na "zúčtovanie" so zradcom a je rozdiel oznámiť to ako informáciu očistenú od nánosov emócie a hnevu. Môžeme sa rozhodnúť, či to zverejníme na internete aj akú formu použijeme.
Faktom je, že politici a verejne činné osoby musia zniesť väčšiu mieru kritiky.
Kde je však hranica medzi dobre mienenou kritikou a kedy je cieľom len ublížiť a nabádať k nenávisti? Je cieľom mojej kritiky upozorniť na nedostatky alebo si len vybíjam zlosť a bažím po pomste? Kedy je už kritika kontraproduktívna a hraničí s nenávisťou, nabádaním k fyzickému a psychickému násiliu?
So zradcami treba naložiť jasne. To nám odkazuje aj najnovší nápis zavesený na železničnom moste.
Neobstoja výhovorky, že keď iní používajú neférové, vulgárne a ubližujúce slová, spôsoby a metódy, môžeme ich používať aj my.