Básne, ktoré tvoria zbierku, prioritne vypovedajú o lyrike prostredia, resp. ich hlavným cieľom je prezentovať náladové opisy určitých prostredí a miest, ich genius loci. Majú spirituálny (predovšetkým kresťanská spiritualita), meditatívny a filozofický charakter.
Básne sú zoradené do troch skupín. Prvá skupina predstavuje dvadsať sonetov. Tie sú po formálnej stránke najsofistikovanejšie. Nasleduje druhá skupina básní s rôznymi formami viazaných veršov. Ide o výber zo starších básní, v ktorých som hľadal vhodnú viazanú formu veršov pre lyriku prostredia. Väčšinou sú formálne aj obsahovo menej náročné, jednoduchšie ako sonety. Napokon tretia skupina básní je písaná voľným veršom. Tie sú tiež staršieho dáta.
Aj keď som ako básnik 21. storočia viac či menej ovplyvnený viacerými charakteristickými prvkami modernej aj postmodernej poézie, zároveň si zakladám na kľúčových požiadavkách klasickej, konzervatívnejšej poézie – jasnosť výrazu, teda prezentácia základnej pravdy, myšlienky, nálady, pocitu atď. tak, aby čo najjasnejšie zažiarili. V klasickej poézii žiadny obraz nesmie byť použitý kvôli neviazanej hre s jazykom, teda bez ohľadu na mimojazykovú skutočnosť; nesmie byť len vyšpekulovaný, ale musí jasne zapadnúť do ústrednej veci básne. Po druhé musí byť zvolená taká kompozícia básne, ktorá všetky jej verše umožní usporiadať do zmysluplnej jednoty, aby každý verš do nej organicky zapadol. Len taká poézia, ktorá dbá na toto absolútne minimum klasického dedičstva, sa môže stať večnou, nadčasovou či všečasovou.