Nostalgia za novembrom 89
Pochmúrny novembrový čas. Mesto ponorené do nevšímavosti a zdanlivého pokoja. Múry novopostavených domov skrývajú svojich obyvateľov. Sem tam sa objavia hlúčky tých, ktorí nezabudli na veľké nadšenie revolučných novembrových dní, na odvahu postaviť sa proti prúdu, možno to boli práve tí, ktorých arcibiskup Cyril Vasiľ nazval „hlboko intelektuálne a mravne zakotvených“. Nebolo ich ani vtedy veľa, ale sila a túžba po slobode a pravde postupne prenikala do rokmi formovanej masovej totalitnej bezmocnosti.
4 minúty čítania
4 min
Aj po tieto dni pripomína pozdrav „česť práci súdružky a súdruhovia“ na straníckom zjazde Smeru tie „zlaté časy“ mocnej straníckej autority, ktorá zostala zakotvená v srdciach tých, ktorí po nej túžia. Nie je žiadnym tajomstvom, že pokrytectvo produkujúce pretvárku a faloš spojenú so lžou a klamstvom prevládalo v medziľudských vzťahoch bývalého režimu. Pád komunizmu odkryl zákerné podhubie našich priateľstiev, ktorým sme dôverovali. Odhalená toxicita našich vzťahov s priateľmi priniesla veľké vytriezvenie. Revidovali sme naše spoločné aktivity a neverili sme, ako je možné zneužiť priateľstvo na poskytnutie informácii za odmenu. Taktika a stratégia komunistických mocnárov vygenerovala dôkladne organizovaný systém udavačstva. Na tento brutálny zásah do medziľudských výťahov si málokto spomína. Následky zapredaného svedomia nám znetvorili posudzovanie danej reality až natoľko, že si Slovensko aj dnes v prieskumoch vyberá najväčších pokrytcov a klamárov. Odvahu vzoprieť sa nespravodlivosti v novembri 89 napriek hrozbe väzenia a perzekúcie si uvedomujeme a pripomíname po 35 rokoch s úctou a vďakou. Treba si však priznať, že krátke obdobie eufórie z víťazstva nad zlom vystriedala neochota vysporiadať sa s minulosťou spravodlivo. Komunistické kádre sa šikovne vyrovnali s novou situáciou a zorientovali sa, akoby sa nič nestalo. Eštebáci na chvíľu zabudli na sledovanie svojich obetí, lebo uprednostnili svoje ekonomické záujmy. Uvedomujeme si oživenie starej komunistickej mentality v krokoch súčasnej vlády. Pokrytectvo a predstieraná zbožnosť za účelom udržania moci za každú cenu je prítomná v každodenných krokoch tých, ktorí si november 1989 ani nevšimli. Pravda, spravodlivosť a právo nie sú na programe dňa. Pomýlené angažovanie sa „barda novembra“ Jána Čarnogurského za Putinove Rusko a jeho vyznamenanie z Kremľa dodáva nášmu novembrovému zápalu za slobodu zvláštnu pachuť. Ale Faustovská múdrosť hovorí, že „iba ten si slobodu zaslúži, kto o ňu denne bojuje“. Iba ten, pre ktorého znamená pravda celoživotný program bez toho, aby sa hodnotovo dezorientoval. Hľadanie pravdy a spravodlivosti v čase podsúvaných klamstiev a pokrytectva čaká dnešnú generáciu tak, ako čakal aj generáciu novembra 1989. Pre nás kresťanov by malo platiť, že otcom všetkých hriechov je pokrytectvo. A najväčším klamárom a pokrytcom je sám diabol. Na záchranu demokracie je potrebné „ukotviť sa intelektuálne a morálne“, aby sme dokázali vzdorovať, keď príde ten pravý čas. Verše piesní bojovníka za slobodu Karla Kryla nech nám pripomenú dobu odvahy vzdorovať.
Demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou:
ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobně kradou,
ti, kdo nás léta týrali, nás vyhazují z práce,
a z těch, kdo pravdu zpívali, dnes nadělali zrádce
Demokracie dozrává do žaludečních vředů,
bez poctivosti, bez práva a hlavně bez ohledů,
a je to mýlka soukromá, snad z optického klamu,
že místo srdce břicho má a místo duše tlamu
Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
