Šabat šalom!

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu.

Ž 81

2a Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.

3-4.Vezmite harfy, udrite na bubon, 
na ľúbu lýru a citaru.
Zatrúbte rohom pri nove mesiaca 
i pri jeho splne v deň našej slávnosti.

 
5-6b.Lebo také je nariadenie pre Izrael 
a zákon Boha Jakubovho.
Taký príkaz dal Jozefovi, 
keď vychádzal z krajiny egyptskej; 

6c-8a. počul som reč mne neznámu: 
„Z jeho pliec som sňal bremeno
a z jeho rúk ťažký kôš. 
V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa.

 
10-11b Nebudeš mať iného boha, 
ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
Veď ja som Pán, tvoj Boh, 
ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny.“ 

Konkrétne sa táto pieseň prednáša na sviatok židovského Nového roka (Roš ha-šana), ktorý zvyčajne v našom kalendári pripadá niekde na september. No pevné miesto má aj v bežnej týždennej bohoslužbe. Jeho témami sú slávenie sviatku, kult, pripomienka základných právd viery (Exodus) a vzbudenie pokánia.

(2a) Za refrén nám slúži prvá polovica verša, ktorá v Biblii nasleduje hneď po nadpise. Začína sa vlastne sled výziev, ktoré mohli mať aj praktický význam, ako pokyny pre hudobníkov, či vtiahnutie účastníkov slávenia. Už prvá výzva odkazuje na tému vyslobodenia, ktorá je dôvodom oslavy a ktorá sa bude v texte ešte rozvádzať. Boh je stotožňovaný so silou (v našom preklade pomocou).

(3-4) Nasleduje pokyn kompetentným, aby sa ujali rôznych hudobných nástrojov. Hudobná zložka je totiž vo všetkých kultúrach spätá s momentmi, keď sa ľudia spoločne napájajú na duchovný svet. Či už ide o meditatívne recitando, alebo celý orchester a spevácky zbor. Osobitné miesto tu má trúbka šofar, vyrobená z baranieho rohu. Trúbením na ňu sa ohlasoval začiatok sviatku, mesiaca, jubilejného roka, či Božia prítomnosť. Akustický signál tak mal všetkých upozorniť na obdobie, ktoré sa riadili (ako aj my doteraz) pohybom nebeských telies.

(5-6b) Žalmista prepája tento zvuk s udalosťou z knihy Exodus (19,16), keď po príchode k vrchu Sinaj Izraeliti dostali od Pána desať slov (Dekalóg). Príležitosť zhromaždenia sa k spoločnej modlitbe sa preto využíva na pripomenutie konštitutívnych prvkov národa a jeho viery.

(6c-8a) Text vracia účastníkov v rámci kolektívnej pamäte do momentu, keď mu ich záchranca z otroctva predložil víziu nového života. Reč si tu až do konca žalmu berie Boh. V prvom rade pripomína, že hlavným dôvodom sláviť a počúvať svojho Pána je, že to on v prvom rade najprv prejavil lásku k tým, čo na neho v súžení volali. Výraz sňatia bremena z niekoho jasne odkazuje na otrockú prácu v Egypte. Boh oslobodil Izrael, aby mu potom mohol v slobode slúžiť.

(10-11b) Hlavnou podmienkou pre slobodu je, že od momentu vyslobodenia sa všetci zaviažu uctievať svojho záchrancu. Pripomína sa to, že Boh nezbavil Izrael faraóna na to, aby sa vrhli do nového otroctva pre cudzích bohov.

Aj my v našich časoch sme teda pozvaní uvedomiť si, že slávenie sviatkov, osobitne nedele, nie je nadmerným bremenom. Je to povinnosťou pre tých, ktorí si uvedomujú, že aj dnes ich Boh zachraňuje od otroctva tých ľudí a skutočností, ktoré chcú ľuďom pohltiť všetok ich čas.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.