Bolo to v sobotu 13. februára 2016. Kráčal som podvečer okolo nášho kultúrneho domu v Dolnom Kubíne, kde práve prebiehal predvolebný míting politickej strany Kotleba – ĽSNS. Zo zvedavosti som vošiel dnu a vypočul si príhovor jej straníckeho šéfa. Obhajoval medializované zrušenie dotácie pre divadlo, dával za príklad hospodárenie Banskobystrickej župy, kritizoval predražené stavanie ciest.
Čo mi však ostalo v pamäti najviac, sú Kotlebove slová o tom, ako by mohlo vyzerať jeho hypotetické stretnutie s vtedajším premiérom Róbertom Ficom. Uviedol ich v kontexte rozpravy o symbolickom zvýšení dôchodkov. Vraj jeho starkej, ktorá pracovala 42 rokov, to vyšlo len na 1,90 eura mesačne. „To radšej mohol prísť k nej Róbert Fico domov a napľuť jej do tváre. Mala by z toho väčší zážitok. A ja by som využil tú príležitosť na dvadsaťsekundovú debatu a Slovensko by si muselo hľadať nového premiéra.“
Takto si na jeho slová pamätám ja. Reportáž Karola Sudora z mítingu vo Veľkom Krtíši však obsahuje takmer identické vyjadrenie. Ba čo viac, Kotleba sa nebál týmto štýlom rečniť ani vo Ficových rodných Topoľčanoch (môžete sa presvedčiť vo videu, približne od času 14:40) a o týždeň na mítingu v Žiline (opäť k dispozícii video, čas od 25:18) už Kotleba dokonca tvrdil, že by mu stačila len päťsekundová (!) debata.
Nuž, ako by asi vyzerala táto päťsekundová debata, po ktorej by si Slovensko muselo hľadať nového premiéra? Nie náhodou „Robo, poď sem...“ (a ďalej už poznáme)?
Dnes je úctyhodné, že Marián Kotleba (hoci svojským spôsobom) želá Robertovi Ficovi, aby útok zo stredy „prežil a aby sa z neho zotavil“. Pred niekoľkými rokmi však naznačoval niečo iné. A rozhodne nebol jediný. Zo žartu sa však žiaľ stala skutočnosť, od slov prešlo k činu.
Preto naozaj: vážme slová. Či už sme politici, médiá, bežní občania. Slová (hoc aj vyslovené zo žartu) totiž môžu mať svoje dôsledky.
Úvodné foto: Marián Kotleba reční na mítingu v Žiline (zdroj: https://www.mojevideo.sk/video/269a6/marian_kotleba_v_ziline_(23_02_2016).html)