Ficova politika doma vs. v zahraničí

Prešlo presne 178 dní od vymenovania 4. Ficovej vlády. Róbert Fico ako predseda vlády neustále hovorí, že vláda pracuje avšak za takmer pol roka je výsledkov žalostne málo. Samozrejme, nič nepadá z oblohy, ale bez mála 6 mesiacov je dostatok času nato, aby sme mohli urobiť prvotnú obhliadku.

Vojna na Ukrajine

Téma vojny rezonuje v každej krajine a výnimkou nie je ani Slovensko. Konflikt na Ukrajine trvá už 2 roky a riešenie sa zdá v nedohľadne, preto sa čoraz viac ľudí obáva, že tento regionálny konflikt prerastie do svetovej vojny, ktorá by bola ničivá pre celý svet rovnako ako tie dve predošlé. Populárnymi sa stavajú racionálny politici ako Fico, Orbán alebo Trump, ktorý v kontraste s Macronom alebo Schulzom vyznievajú ako skutočné holubice mieru. Škoda, že len vyznievajú.

Mier je vždy jediná a správna cesta ako zabrániť zabíjaniu a krviprelievaniu, preto je správne o mieri hovoriť avšak nestačí to. Pre mier treba aj niečo robiť. Áno, Slovensko je malý hráč nato, aby vyjednalo mier medzi tak rozhádanými krajinami ako je Rusko a Ukrajina, ale snažiť sa môže a tú snahu, žiaľ nevidno. Mnohí by sme uvítali, keby Ministerstvo zahraničných vecí sústredilo svoje úsilie na započatie alebo organizáciu nejakej mierovej konferencie.

Keďže Slovensko je krajina, ktorá sa snaží zlepšiť svoje vzťahy s Ruskom, bolo by do budúcna naozaj skvelé, keby sme boli síce malým ale zato silným hráčom na mierovom poli a Bratislava by bola spojítkom medzi rozhádanými slovanskými národmi.

Rétorika je jedna vec a činy sú vec druhá. Róbert Fico pred voľbami hovoril, že bude tvrdo odmietať vojenskú pomoc Ukrajine, pretože predlžuje vojnu. V EÚ štruktúrach však hlasuje za presný opak, rovnako ako jeho poslanci v EÚ parlamente, ktorí sa buď hlasovania zdržia alebo hlasujú za všetko, čo sa týka Ukrajiny. (https://dennikn.sk/3653219/za-co-hlasoval-fico-v-bruseli-za-vojensku-podporu-ukrajine-a-potrestanie-ruskych-zlocinov/)

V Októbri minulého roka pár dni po vymenovaní vlády hlasoval v mene SR v Európskej rade napríklad za tento bod v jednomyseľne schválených záveroch: “Európska únia a jej členské štáty budú Ukrajine v prvom rade naďalej poskytovať udržateľnú vojenskú podporu, najmä prostredníctvom Európskeho mierového nástroja a vojenskej pomocnej misie EÚ, ako aj dvojstrannej pomoci členských štátov. Európska rada podčiarkuje význam úsilia členských štátov, ako aj to, že z bezprostredného hľadiska je potrebné urýchliť poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine s cieľom pomôcť uspokojiť jej naliehavé vojenské a obranné potreby vrátane riadených striel a munície, najmä prostredníctvom iniciatívy „milión kusov delostreleckej munície“, ako aj systémov protivzdušnej obrany na ochranu jej obyvateľstva a jej kritickej a energetickej infraštruktúry.”

Myslím, že mnohím ľudom je jasné, že EÚ podmieňuje eurofondy pre členské štáty pomocou pre Ukrajinu, tak ako to bolo napr. v prípade Maďarska. Vydiera členské štáty a vyhráža sa sabotážou vnútorného trhu krajiny. (https://standard.sk/554710/brusel-kvoli-ukrajine-demoluje-zaklady-prava-a-vydiera)

Slovensko si nemôže dovoliť prísť o eurofondy. Avšak to, čo by mal Róbert Fico urobiť je jasne pomenovať tieto kroky EÚ a vysvetliť ľudom dôvody, kvôli ktorím inak rozpráva doma a inak koná v zahraničí.

Zneužitie trestného práva

Áno, skutočne sa dialo. Vypovedá o tom, napr. aj rozhodnutie Ústavného súdu v prípade advokáta Mareka Paru, ale aj najnovšie odvolanie predsedu súdnej rady Jána Mazáka. Róbert Fico dosiahol svoje cieľ a zrušil špeciálnu prokuratúru na čele s Lipšicom, čo odobril aj Ústavný súd SR.

Novelizácia trestného zákona však zabrala príliš veľa času. Na Ústavnom súde sa stále rozhoduje o ústavnosti trestných sadzieb a premlčacích lehôt. Naše trestné právo je však momentálne týmto krokom značne paralizované. Dokedy to v takomto stave bude je veľmi otázne.

Cieľ bol dosiahnutý a treba sa pohnúť ďalej. Ústavný súd môže o ústavnosti určitých časti novely trestného zákona rozhodovať aj roky, čo prinesie do slovenského právneho poriadku chaos a môže sa stať, že chýb v rámci súdnych procesov a exponovaných káuz bude viacej.

Sociálna politika

Ministerstvo zdravotníctva ohlásilo pred pár dňami zrušenie rôznych zdravotných benefitov. Rezonovali najmä benefity na zuby, ktoré od 30.4.2024 končia. Ministerstvo chce takto ušetriť a peniaze použiť “na úhradu inej ambulantnej zdravotnej starostlivosti”.(https://www.aktuality.sk/clanok/dqEBnXx/benefit-na-zuby-konci-stat-chce-financie-pouzit-inde/)

Problémy majú aj nemocnice, ktoré nestíhajú čerpať financie z Plánu obnovy. Na jednej strane Róbert Fico na spoločnej tlačovej konferencií s ministerkou zdravotníctva povedal, že zdravie nie je komodita a že jeho sociálna vláda nechce obchodovať s pacientami, no na strane druhej priznal, že hľadajú financie aj od súkromných kapitálových spoločností, ktoré dofinancujú projekty nemocníc, ktoré sa nestíhajú.(https://fb.watch/rzsXt3imfA/)

Ako vyriešiť problém slovenského zdravotníctva?

Problém slovenského zdravotníctva je problémom socializmu ako celku. Nefunguje. Žiadny kapitál sa nedáva zadarmo a predstava, že niekto investuje do projektu z ktorého nič nezíska iba kvôli “sociálnej politike” je absolútne naivná predstava.

V rozvinutých krajinách si ľudia za zdravotnú starostlivosť platia avšak tá starostlivosť je kvalitná a ľudia sa dožívajú vyššieho veku, u nás to tak bohužiaľ nie je. Zatiaľ čo priemerná dĺžka života žien napr. v Nemecku je 83,2 roka na Slovensku to bolo v roku 2023 u žien 80,3 rokov a u mužov žalostných 73,6 rokov.

Napriek tomu, že Ústava SR v čl. 40 deklaruje, že každý má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sa takmer každému jednému Slovákovi stane, že po príchode k lekárovi platí skryté poplatky, ktoré si účtujú lekári a nemocnice pomaly už pri vstupe do dverí. Daňoví poplatníci si platia vysoké zdravotné odvody, ktoré im však následne nepokryjú všetky výdavky spojené s ich zdravotným stavom.

Dookola sa tak krútime v nekonečnom kolotoči, kedy zdravotné poisťovne pýtajú od štátu peniaze na fungovanie a následne štát zvyšuje zdravotné odvody ľuďom, pretože kto to iný zaplatí. Štát sme my, my tvoríme celú spoločnosť a celý daňový systém. Peniaze nepadajú z neba a štát ich sám nedokáže vyprodukovať, to dokážu len podnikavý občania, ktorí tvoria pre druhých produkt, ktorý má u ostatných dopyt.

Ak teda pochopíme, že socialistický zdravotný systém fungovať nikdy nebude a rovnako si priznáme, že tých pár jedincov, známych ako oligarchovia majú monopol na život a zdravie každého z nás, až vtedy dokážeme urobiť zmenu. Nebudeme potom prekvapení, že nám rušia benefity na zuby alebo že nedokážeme postaviť nemocnice.

*titulný obrázok prevzatý z denníku Pravda*