Ako vyhrali pokrytectvo, populizmus a klamstvá voľbu slovenského prezidenta

Hodnotenie volebných výsledkov

Vyjadrenia novinárov a rôznych analytikov na súčasnú politickú scénu sa zhodujú po väčšine v tom, že používanie klamstiev a lži v politickom boji je prirodzeným dôsledkom nového chápania politickej kultúry. Nedbá sa na prostriedky dosiahnutého víťazstva, ba práve naopak, je tu tendencia komentovať úspech kandidáta populistu so skrytým obdivom. Čo najviac poburuje svedomie slušného človeka je vytlačenie pravdy ako nepotrebnej rekvizity na samý okraj. 

Pravda nerezonuje v televíznych diskusiách, kde moderátori v úsilí o falošnú objektivitu nechajú priestor  populistickým vyjadreniam a klamstvám a poslucháč odchádza z bojiska lži, poloprávd a klamstiev zmätený a nepoučený. Boj o pravdu sa nezvádza poctivo a s patričným nasadením. Naša väčšinová populácia si vyberá ľahšiu cestu prijatia lži a pokrytectva ako čestný a nekompromisný boj hľadania pravdy.

Ako je to s nami kresťanmi?

Týka sa to nás kresťanov, ktorí sme preukázali v týchto voľbách servilnosť ku zlu a pokrytectvu. Ježišove slová „chráňte sa kvasu farizejov“ nám už nič nehovoria. Zabúdame, že najznámejším pokrytcom je Satan. A my jeho prisluhovačov vôbec nerozoznáme a ešte ich aj vo voľbách podporujeme. Bez pravdy zostáva národ v slepote, o ktorej Ježiš hovorí: „Ako to, že sami od seba nerozoznáte“ a nasleduje výčitka „beda vám“ a ďalej  „to sa ani Boha nebojíte?“  Ako sa s touto otázkou vysporiada patriarcha Kiril? Ako sa s touto otázkou vysporiadajú pokrytci na našej slovenskej politickej scéne?

Väčšina kresťanov neocenila úprimnosť a pravdomluvnosť kandidáta Korčoka. Dokonca sa hľadajú chyby na jeho povolebnom vystúpení. Aj tam bola veľká dávka úprimnosti bez pretvárky a vynútenej politickej korektnosti. Akoby pokrytectvo, lož a pretvárka mala byť prirodzenou výbavou každého politika.

Pápež František o pokrytectve

Slová pápeža Františka vyjadrujú v plnej miere nebezpečenstvo pokrytectva. „Pokrytectvo je vnútorné rozdelenie. Hovorí sa jedna vec a robí sa druhá. Je to istý druh duchovnej schizofrénie. Pokrytec je vlastne pretvárač: zdá sa byť dobrým, slušným, ale vo svojom vnútri má dýku, nie je to tak? 

Pomyslime na Herodesa: s akou zdvorilosťou – avšak vystrašený vo vnútri – prijal mudrcov! A potom, keď sa s nimi lúčil, povedal: ,Choďte a potom sa vráťte a povedzte mi, kde je to dieťa, aby som sa mu išiel aj ja pokloniť!’ Aby ho zabil! Pokrytec, ktorý má dvojitú tvár. Je to falošník. Ježiš, hovoriac o týchto zákonníkoch, povedal: ,Oni hovoria a nerobia tak’: je to iná forma pokrytectva. Je to existenciálny nominalizmus: tých, čo sa nazdávajú, že tým, že niečo hovoria, je všetko vybavené. 

Nie. Veci treba konať, nielen o nich hovoriť. Pokrytec je nominalista, verí, že slovami sa všetko urobí. Pokrytec je tiež neschopný obviniť sám seba: nikdy na sebe nenájde škvrnu; obviňuje druhých. Pomyslime na smietku a na brvno [v oku] (porov. Lk 6,42). Takto sa dá opísať tento kvas, ktorým je pokrytectvo“.

Ako uzdraviť národ

V pozadí poľského filmu „Zákal“ si hlavná protagonistka kvapká do oka lieky proti očnému zákalu. Postupne si uvedomuje, že nielen vďaka očnej nedostatočnosti, ale aj vďaka zákalu mysle nepoznala slobodu a dobro ani lásku. Podobne to vypadá aj v našej spoločnosti. 

Ak chceme, aby sme sa postavili na nohy ako zrelý slobodný národ, je potrebné podávať kvapky pravdy každodenne cez naše masmediálne prostriedky, aby väčšinová populácia nebažila po hoaxoch a klamstvách, ale rozoznávala pravdu a dokázala aj pravdu brániť a za pravdu aj hlasovať. A klamstvo v kampani by malo byť odsúdeniahodné, aby nevzbudzovalo obdiv.