Postrehy k slovensko-sovietskej vojne

Hneď začiatok. Wehrmacht začala útok s odôvodnením, že Sovietsky zväz chcel zaútočiť a Nemecko ho len predbehlo. Nápadne sa to podobá na súčasnosť. Západ tvrdí, že Rusko ohrozuje Západ, ba priam by chcelo zaútočiť, preto treba budovať vojenskú silu v blízkosti ruských hraníc. Potom nejaká raketa alebo rakety vyletia zo Západu a budeme v tom. Ako keď 1. septembra 1939 SS-áci preoblečení za poľských vojakov akože prepadli nemecké hranice.

Keď 22. júna 1941 nemecká armáda prekročila sovietske hranice, slovenská vláda na čele s Vojtechom Tukom sa hneď pripojila a vyhlásila Sovietskemu zväzu vojnu. Múdrejší admirál Horthy žiadnu vojnu nevyhlásil a ohlásil len prísnejšiu ostrahu maďarských hraníc. Mal však smolu. Sovietsky zväz chcel potrestať Slovensko za vyhlásenie vojny a vyslal bombardéry, ktoré mali zbombardovať Prešov. Sovietski letci si však poplietli Prešov s Košicami, veď ležia tak blízko seba a zbombardovali Košice, ktoré vtedy patrili Maďarsku. Čo už mal Horthy robiť a vyhlásil Sovietskemu zväzu vojnu tiež.

Vstup Slovenska do vojny rozhodla vláda len tak. Najviac nespokojencov so vstupom Slovenska do vojny bolo v Sneme a chceli vyvolať aspoň snemovú debatu. S úvodným prejavom mal vystúpiť otec autora tohto textu, ktorý bol vtedy poslancom.  Ako to dopadlo, sa píše v monografii Historického ústavu SAV:“...Na druhej strane M. Sokol, respektíve predsedníctvo Snemu, v obave pred nemeckou reakciou „scenzurovalo“ prejav poslancovi Pavlovi Čarnogurskému, ktorým chcel na najbližšej plenárnej schôdzi protestovať proti vstupu Slovenskej republiky do Hitlerovho ťaženia proti ZSSR. Torzo svojho prejavu poslanec potom už odmietol predniesť.“ (Kolektív pod autorským vedením Katarína Hradská, Ivan Kamenec: Slovenská republika 1939-1945, VEDA 2015, str. 117).

Pre úplnosť treba dodať, že medzi Slovenskom a Maďarskom trvala latentná súťaž o priazeň Nemecka. Slovenské vládnuce kruhy sa obávali a medzi sebou argumentovali, že ak by Slovensko nepreukázalo dostatočnú aktivitu pri podpore Nemecka, po vojne by nezískalo naspäť územia stratené Viedenskou arbitrážou. Vo vojne očakávali víťazstvo Nemecka. Podľa ústavy vojnu vyhlasoval prezident so súhlasom Snemu. Vojnu proti ZSSR sa však obávali predložiť do Snemu, pretože sa obávali negatívneho rozhodnutia, ktoré by veľmi skomplikovalo vzťahy s Nemeckom. V lete 1941 Slovensko ešte nemalo na aktívny odpor proti Nemecku.  

Vojna sa rozhorela a spočiatku nemecká armáda postupovala. Pri plánovaní ofenzívy sa stalo, že nemecký veliaci generál vyskladal útočné zoskupenie tak, že vedľa seba zaradil slovenskú a maďarskú jednotku. Slovenskí historici majú doklady, že slovenskí a maďarskí vojaci potom viac strieľali na seba než na ustupujúcich sovietov.

Po skončení sovietskeho ústupu a obrátení priebehu vojny slovenskí vojaci začali stále vo väčších počtoch prebiehať na sovietsku stranu. Tam sa pridávali k partizánom alebo neskôr vstupovali do Svobodovej armády. Kpt. Ján Nálepka a ďalší prebehlíci bojovali s bieloruskými partizánmi proti Nemcom. V boji o mesto Ovruč na dnešnej Ukrajine kpt. Nálepka padol. Stal sa prvým zahraničným Hrdinom Sovietskeho zväzu. Jeho meno je vyryté s menami iných Hrdinov Sovietskeho zväzu na kupole Múzea Vlasteneckej vojny na Poklonnej hore v Moskve.  

Nemci postupne prestali slovenským vojakom na východnom fronte dôverovať a v roku 1943 stiahli dve slovenské divízie z frontu. Jednu divíziu presunuli na Krym. Tam prichádzalo k zaujímavým situáciám. S miestnym obyvateľstvom udržiavali priateľské styky – veď aj my sme Slovania. Krymskí Tatari s tichou podporou Nemcov napádali ruské obyvateľstvo. Slováci sa na to nemohli dívať a bránili Rusov. Medzi ruskojazyčným obyvateľstvom sa potom rozchýrilo, že slovenskí vojaci sú bielogvardejci, ktorí po občianskej vojne ustúpili do zahraničia a teraz prišli s Nemcami naspäť do Ruska. Asi po roku Nemci presunuli Slovákov do Talianska a tam už s nimi neboli takéto problémy.

Účinkovanie slovenských divízií za vojny na východnom fronte ilustruje, že keď vláda nemá odvahu rozhodnúť správne, dokážu to za ňu urobiť občania dole.

Účinkovanie slovenskej armády na východnom fronte dobre zdokumentoval Pavel Mičianik v štvordielnej monografii Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu, Banská Bystrica 2007 – 2012.