Nadšenie a šok z tretej Mahlerovej symfónie

Prvý krát som stretol Gustava Mahlera v r. 1965 v Lipsku, vo vtedajšom NDR. Bol som na matematickej konferencii, v programe bola aj návšteva opery, kde dávali 97 minútovú Mahlerovu 3. symfóniu d-mol, v 6. častiach, skomponovanú v r. 1893. Netušiac o diele ani o skladateľovi, som zostal v šoku pre fantastický hudobný zážitok s dvoma zbormi a veľkým orchestrom. Nedávno predtým nám pri pôrode zomrela zdravá prvorodená Monika.

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 9 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal jedenásť kníh literatúry faktu. Vedie spisovateľský Pi-klub. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Pred operou ma čakal skamenený les, ktorý mal 100 miliónov rokov. Symfónia letela mliečnou dráhou a podmanila si vesmír. Je zaujímavá podobnosť osudov Čajkovského a Mahlera, aj podobné závery ich kľúčových symfónií. Obaja zomreli príliš skoro, ako 53 resp. 51 ročný v r. 1893 resp. 1911. Štvrtá časť Patetickej symfónie P.I. Čajkovského, Adagio lamentoso, je tíchnuce zmierenie s osudom. Pojem smrti sa spája s touto symfóniou, ktorá bola pre autora rozlúčková - zomrel osem dni po jej premiére.

Mahlera pokladám za jedného z najväčších skladateľov symfonickej hudby. Obľúbil som si všetky jeho symfónie, najmä nepárne. Sú to rozsiahle diela s veľkým orchestrom, často so sólistami a zborom, pričom umelci neraz hrajú aj mimo sálu. Autor si vymýšľal netradičné nástroje a najmä hráčom na bicie nedá vydýchnuť. Lietajú po pódiu k svojim stojanom a notám. Aj dychy, najmä trubkári, nemali oddych. Zneli netypické zvuky, aj na autorom vymyslených nástrojoch – napr. plieskanie biča, údery zvonov a driev.

1. marca 2024 Slovenská filharmónia pod taktovou Juraja Valčuhu zahrala Mahlerovu 3. symfóniu. Altové sólo výborne spievala Ester Pavlů so sprievodom žien Slovenského filharmonického zboru a Bratislavského chlapčenského zboru, so zbormajstrami manželmi Rovňákovcami.

Autor o tomto diele povedal, že „je to symfónia, akú svet ešte nepočul“. Niektoré hudobné motívy sú blízke jeho piesňam, najmä z cyklu Chlapcov zázračný roh.

Symfónia končí ako Patetická - nádhernou pomalou časťou a stále pomalšími údermi bubnov - človek zomiera. Po skončení dirigent Valčuha 17 sekúnd držal ruky hore a pomaly ich spúšťal. Po uvoľnení napätia zaznel frenetický potlesk. Slovenská filharmónia podala výborný výkon, dirigent je „grande maestro“, ktorý diriguje po celom svete. Študoval v Bratislave, v Petrohrade a v Paríži, srší z neho energia, vie byť tvrdý a rýchly, ale aj nežný a pomalý.

PS: Gustáv Mahler sa narodil 7.7.1860 v židovskej rodine v českom Kališti. V ich rodine zomrelo sedem súrodencov, aj jeho život bol neveselý - v manželstve im zomreli dve dcéry. Päť piesní o mŕtvych deťoch sú nádherne presmutné, neraz ich spievala, aj v Ríme, moja dcéra Mária: „Často si myslím, že si len vyšli von a zasa sa vrátia domov, len si vyšli k výšinám a my ich tam dohoníme v žiari slnka.“ Znie to romanticky, ale je to o smrti. Tí, ktorí vyšli k výšinám, sa už nevrátia.

Leonard Bernstein o Mahlerovi povedal, že bol "temným prorokom, ktorý písal jemnú a ľúbeznú hudbu obklopenú veľkým smútkom". Nesedí to doslova, pretože Mahlerova hudba už druhé storočie tankuje do ľudí aj radosť, silu a optimizmus. Skladateľ bol veriaci, k Bohu sa vrátil po zlyhaní srdca vo Viedni, pochovaný je v Grinzingu.