UI sa snaží nahradiť „myslenie“ a konanie človeka. Nebude však nikdy môcť úplne nahradiť činnosť jeho mozgu, najmä tvorivosť. Mozog má miliardy neurónov, o práci ktorých málo vieme.
Ktorý človek je inteligentný? Ten, ktorý vie efektívne argumentovať a reagovať na otázky, má asociatívne myslenie, rýchlo sa dostane k relevantným informáciám v pamäti, dokáže abstraktne myslieť, rozhodovať o priorite vecí, atď. Rýchlosť mozgu určuje jeho vysoká paralelnosť spracovávania informácii. Po sériových počítačoch informatika prešla, najmä rozvojom technológie, k paralelným. Dnes poznáme zreťazené počítače, maticové procesory, multiprocesory, systémy riadené tokom dát, asociatívne počítače, špecializované systolické VLSI systémy, molekulárne počítače... V súčasnosti existujú počítače, ktoré majú desiatky tisícov malých počítačov, ktoré paralelne riešia veľa úloh. Predpokladom je, že sa dajú rozložiť na vzájomné paralelne podúlohy. Úlohy UI sú často také, medzi ne patrí napr.:
Mnohé použitia má dnes UI na sociálnych sieťach, na ktorých je vyše polovica populácie. Systémy automatickej analýzy dát "úspešne" fungujú v reklame, v ovplyvňovaní verejnej mienky, vo volebných kampaniach, atď. Dôležité je, aby systémy UI boli „priateľské“ užívateľom, aby ich mohli používať aj ľudia "z ulice".
V prírodných vedách, najmä v matematike, na rozdiel od spoločenských vied, sú zaujímavé iba nové výsledky, neznáme vo svete. Veda, keď sa jej chcete venovať naplno, je vášňou, ktorá vás bude stále zamestnávať. Mňa inšpirovala kniha zakladateľa kybernetiky Norberta Wienera: Ja, matematik: „Rýchlosť, akou sa v posledných desaťročiach veda a ľudstvo vyvíja, nemá obdoby. Človek stále viac ovláda prírodu, čo sa však môže prejavovať stále jeho väčšou závislosťou na prírode. Čím viac berieme zo sveta, tým menej v ňom nachádzame. Zmenili sme prostredie tak radikálne, že teraz je potrebné zmeniť seba, aby sme mohli existovať."
Ľudstvo prežíva v oblasti vedy a techniky rýchly rozvoj. Prírodné a najmä technické vedy podstatne predbehli rozvoj spoločenských vied. UI je nástrojom človeka, ktorý by mal získaný čas využiť pre seba a dobro druhých. Napriek jej silnému rozvoju, konštatujem, že výskum a aolikácia UI má svoje hranice, že oproti prílišnému pôvodnému optimizmu, mnohé oblasti ľudského myslenia sa nebudú dať adekvátne nahradiť počítačmi. Človek ma aj dušu, svedomie a možnosť slobodnej voľby, ktorú počítač nikdy nebude mať.
PS: Čo mám ja s umelou inteligenciou? Jej výskumu som sa venoval na Ústave technickej kybernetiky SAV (ÚTK SAV). V rokoch 1963-1990 som skúmal najmä rýchle sériové a paralelné algoritmy. Publikoval som 63 vedeckých prác, 29 v zahraničí (http://www.jozefmiklosko.sk/?vedecka-cinnost,23) . Bol som autorom alebo spoluautorom 5 vedeckých monografií (tri v zahraničí). V čase, keď mal ÚTK SAV pod vedením akademika Ivana Plandera asi 600 pracovníkov, som, ako nestranník, rok zastupoval zástupcu riaditeľa pre výskum. Bol som vedúci vtedy najväčšieho kolektívu matematikov v ČSSR – 50. Osem rokov som bol koordinátorom Štátneho plánu základného výskumu v UI, ktorý mal 10 čiastkových úloh na pracoviskách ČSSR. Asi päť rokov, do r. 1990, som bol vedúcim Medzinárodného bázového laboratória pre UI pri ÚTK SAV. Pracovalo tam vyše 200 vedcov z 12-tich socialistických krajín, titulná fotografia je z týchto čias. V 90. rokoch som napísal ale nepublikoval knihu Počítače s (umelou) inteligenciou, príčinou bolo moje angažovanie sa v politike (rukopis mám stále na povale).