Krásnu knihu o ňom „Technik v reverende“ napísala Margita Valechrachová – Matulayová. Študovala s mojou mamou Martou na FF UK, v 30. rokoch aj v Lille a v Paríži. Jej dcéra bola neskôr redaktorka v časopise Slovenka. Blanka Kolibiarová, manželka matematika Kolibiara, bola praneter Murgašovho brata. Zaujímavú knihu napísal o ňom aj J. Vranka: Z doliny prerástol hory (Arimes, 2004). 20.9.2006 som sa zúčastnil na slávnostnom odhalení pamätnej tabule pri budove Hlavnej pošty na Námestí SNP v Bratislave. O ňu sa silno zasadzovali manželia Anna a Jozef Bišosovci, ktorí prežili 12 rokov vo Wilkes-Bare a sobášili sa v kostole, v ktorom bol farár Jozef Murgaš.
Jozef Murgaš bol na Slovensku temer zabudnutý génius – katolícky kňaz, maliar, vedec, vynálezca,... Socialistickému systému sa nepáčila najmä jeho prvá kvalifikácia. Bol skromný, pokorný ale húževnatý človek. Prežil veľa prenasledovaní, ohováraní a prekladaní – nič ho nezlomilo. Aj slovenská vlastnosť, ktorú vraj máme v DNA – závisť voči úspešným osobnostiam, neraz zacítil. Sú to vlastnosti, ktoré som napr. v Taliansku nezažil, tam si osobnosti, aj starých ľudí ctia a vážia.
Murgaš sa okrem kňazstva venoval aj fyzike, maliarstvu, zberateľstvu a všeličo inému. Zbieral minerály, huby, hmyz, mal asi 9000 motýľov z celého sveta. Bol duchovným asi 300 slovenským baníkom. Ako kňaza, ešte v Uhorsku ho jeho nadriadení pustili študovať maľby na 2 roky do Budapešti a potom na 4 roky na Mníchovskú akadémiu. Niečo také si dnes ťažko predstaviť. Jeho obrazy sú v mnohých kostoloch – v USA aj na Slovensku. Doma sú v Banskej Bystrici, v Nitre, Lopeji,...
Venoval sa aj politike. Jeho podpis je na Clevelandskej a Pittsburgskej dohode. Medzi americkými Slovákmi nazbieral milión dolárov, odovzdal ich prezidentovi Masarykovi - o ich osude sa nevie.
Jeho úspešné vysielacie veže zničila búrka, firma, ktorá pokusy podporovala skrachovala, po jeho smrti neznámi vandali úplne demolovali jeho kancelária a laboratórium.
Bol priateľom banskobystrického maliara Dominika Skuteckého, s ktorým sa často stretával.
V r. 1920 sa chcel vrátiť do vlasti. Doma ho poslali na Ministerstvo školstva do Prahy, kde ponúkol svoje služby a vedomosti v prospech Československa. Hlúpy úradník od neho žiadal študijne vysvedčenia, ktoré nemal. Znalosti získal samoštúdium, všetky vynálezy a prístroje si robil sám. Po tomto odmietnutí sa opäť do USA. Zostal voči domovu zatrpknutý a v r. 1925 v svojej záhrade náhle zomrel 11.5.1929. Pochovaný je vo Wilkes-Bare.
Som vďačný Lukášovi Pernému, že zorganizoval toto spomienkové stretnutie k 160. výročiu priekopníka bezdrôtovej komunikácie v Matici slovenskej, aj Jánovi Šebovi, predsedov klubu Jozefa Murgaša, ktorý v hodinovej prednáške názorne predstavil výsledky jeho života a prehľad jeho pamätníkov na Slovensku. Prekvapilo ma, že na podujatí sa nezúčastnil nikto z katolíckej hierarchie.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.