O ľuďoch, na ktorých sme zabudli

Babuška, Práger, Fiedler, Pták, Vitásek, Marek,... boli to špičkoví numerickí  matematici z Prahy. Babuška skoro ušiel do USA a tam bol známym profesorom. Ostatní pomáhali aj Slovákom a chodili na naše konferencie.

Bauer Fridrich a Zenger Christoph boli profesori na Matematickom ústave TU Mníchov. Prvému vďačím, že ma k sebe na výskum prijal v r. 1970 a potom aj v ďalších rokoch. Počas posledných pobytov po r. 1989 bol mojim šéfom Zenger. Obaja matematici boli tichí, uzavretí ale srdeční Bavoráci.

Benda Oldrich bol akademik, vysoký funkcionár SAV. Raz sa mi podarilo spočítať na počítači integrály, potvrdzujúcei jeho fyzikálnu teóriu. Aj keď vedel, čo som zač a celá moja partia na ÚTK SAV, pre naše vedecké výsledky ma preferoval.

Berta a Zefi nény boli sestry môjho starého otca Ondreja Kutlíka. Prvá žila v rumunskej Deve, druhá v juhoslávskom Zrenjanine. Idúcky na Wartburgu k moru do Mamaii s celou rodinou sme sa zastavili v Deve, náhodou tam obe boli. Bolo to veľkolepé - prvé a posledné stretnutie.

Bregliu Giuseppe som stretol v Neapole, bol honorárny konzul Ruska a Bangladešu. Mal šesť sestier a dvoch bratov, bývali spolu. Pozval ma na rybací večer s vínom v tajomnom zálive. V tme sa černel Vezuv, rybári na mori blikali a my sme do noci debatovali...

Collatz Lothar bol svetoznámy matematik z Hamburgu, špecialista na numerický výpočet diferenciálnych rovníc. Prijímal moje pozvania na sympózia Algoritmy na Štrbskom Plese. Keď sa mu niečo páčilo alebo nepáčilo, začal sa zajakávať. Z každej návštevy mi poslal pár svojich grafík.

Codenotti Bruno bol matematikom v Pizze. V r. 1989 ma pozval na mesiac na jeho Matematický ústav. Hrávali sme po večeroch futbal, potom bývala pizza. Pekný článok, ktorý som tam napísal zostal v šuflíku. Domov som prišiel tesne pred novembrom 1989. Keď som bol päť rokov v Taliansku, on bol v USA.

Flassik Imrich bol advokát, kolega z Federálnej vlády, minister za KDH pre hospodársku súťaž – jeho témou bolo najmä verejné obstarávanie. Písal rýchlopisom, nikto to nevedel prečítať.   

Hlinka Anton bol kňaz, dlhoročný reportér Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky. Pracoval v Mníchove, mal som kľúče od jeho kancelárie u saleziánov. Vydal a prepašoval na Slovensko veľa náboženských kníh. Domov sa vrátil príliš neskoro, už bolo prestreté. 

Höller Rita Müllerfrank nosila na Slovensko zakázané náboženské knihy, podporovala disidentov, bývala pri Kolíne nad Rýnom. Spolupracovala najmä s bratom Františkom, aj ja som ju raz navštívil.

Jermolajeva Natalia Alexandra bola ruská redaktorka, ktorá spracovala pre vydavateľstvo Nauka v Moskve knihu, v ktorej som bol editor a spoluautor. Vzájomne sme sa navštevovali, po r. 1989 som o nej už nenašiel žiadnu stopu.

Kosmicky Marek, bol poľský katolícky aktivista, priateľ Karola Wojtylu. Na ceste z Ríma, vždy doniesol vrece náboženských kníh. Raz ho Poliaci chytili a na pár mesiacov zavreli. České Štb nás vtedy vyšetrovalo, biskup J.Ch. Korec mi deň predtým geniálne poradil, aby som tvrdil, že ho nepoznám. Výsluch rýchlo skončil.

Kunová Helena žila v Plzni. Bola spolužiačkou mojej mamy v Bratislave, spoločne študovali aj vo Francúzsku - v Paríži a v Lille.  Viackrát mi napísala svoje spomienky na mamu a Paríž.

Korček Ladislav býval v Nitre pod Zoborom. Bol ľahkoatletický tréner, ktorý nás tvrdo trénoval najmä v zimnej príprave. V parku na Sihoti sme sa na lavičke prezliekli a v snehu sme behali a posilňovali. On a jeho manželka boli učitelia. Doma mal udiareň, otec mu nosil klobásy z východu na vyúdenie. 

Kotov Vadim bol zástupca riaditeľa Výpočtového strediska v Novosibirsku, ktoré malo vyše 2000 pracovníkov. Preferoval ma najmä tým, že presadil, aby som na svetových kongresoch IFIP v Edinburgu (1968) a v Dubline (1986) mal pozvaný hlavný referát.

Minárik Cyril študoval u misionárov SVD v Nitre, pochádzal z Húlu. Keď misionárov komunisti v r. 1950 zlikvidovali, náhodou nebol v dome. Predtým ochorel na tuberkulózu, chodil na pneumotorax do nemocnice, niekedy sa u nás zastavil, aby si oddýchol.

Molčanov  bol ukrajinský numerický matematik. Náhodou som bol u neho v Kijeve na Matematickom ústave práve na katolícky Veľký Piatok. Pozval ma k sebe, nemohol som odmietnuť veľkolepé pohostenie.

Morcinek bol futbalový tréner v Mníchove, s ktorým som dojednal, že žiaci Slovana, aj syn Dano, boli pozvaní na turnaj do Mníchova. S Bayernom München prehrali 1:0 gólom v poslednej minúte. Do Bratislavy prišiel so žiakmi FC Bogenhausen, kde odohrali turnaj na Slovane. 

Neuwirth Anton bol sedem rokov politický väzeň. Neskôr bol veľvyslancom vo Vatikáne, kým ho Mečiar neodvolal na rok domov. Aj keď bol vážne chorý, chodili sme spolu na mítingy KDH. Bol kandidátom na prezidenta SR. Napísal knihu Liečiť zlo láskou.

Olbert Franz bol šéfom katolíckych Sudetských Nemcov. Často sme sa stretali - v Prahe, Bratislave, aj v Bavorsku. Pozýval ma prednášať na ich konferencie, finančne podporoval mnohé katolícke podujatia, aj Nadáciu Spolupatričnosť, ktorej som bol predsedom.

Pfeiffer Heinrich bol dlhoročným prezidentom nadácie Alexandra von Humboldta. Najmä po r. 1968 podporoval vedcov z ČSSR, keď sa im dalo ľahšie vycestovať. Celkovo som ako štipendista v Matematickom ústave v Mníchove v r. 1970 - 1998 pracoval dva roky. Vďačím im za mnoho.

Rabinowitz Philip bol izraelský matematik s ortodoxnou čiapkou a bradou. Prvý krát sme stretli na Medzinárodnom kongrese matematikov v Moskve v r. 1966. Z mne neznámych dôvodov ma  uznával. Skúmali sme spoločné témy - numerické kvadratúry a ortogonálne funkcie.

Romaňuk a Škarda boli moji šoféri vo Federálnej vláde. Precestovali sme s nimi veľa kilometrov po ČSFR. V aute sme mali jeden z prvých „mobilov“ u nás. Bola to veľká škatuľa, keď som chcel telefonovať, hľadali sme miesto najmä na kopcoch, kde bol signál.   

Rybák Július bol spisovateľ, vášnivý čitateľ a obdivovateľ lekára a spisovateľa Pavla Straussa v Nitre. Robil si zápisky, svoje asociácie vydal v troch knihách. Nikdy sme sa nestretli, iba sme  vzájomne korešpondovali.

Šapiro, bol ruský bohém, ktorý sa venoval umelej inteligencii. Pri dlhšom pobyte v Medzinárodnom Bázovom laboratóriu, ktorému som aj ja šéfoval, často vzletne hovoril, navštevoval nás aj doma. Keď videl, že všetko funguje povedal: „Vot Jevropa“. Keď niečo nefungovalo, čo bolo často, povedal „Kak u nás“.

Van Thuan Nguyen, bol kardinál, prezident komisie Iustitia et Pax, v Ríme ma vždy prijal. Bol vo Vietname 13 rokov uväznený, z toho deväť v samotke. Bol som na jeho prednáške, kde spolu s Bill Gatesom, hovorili o svojej práci. Od r. 2007 prebieha proces jeho blahorečenia.