Blúdime v nekonečnom vesmíre?

Voľakedy som prečítal knihu Tihaméra Tótha: S otvorenými očami v Božej prírode (Spolok Sv. Vojtecha, Trnava, 1942). Hovorila o kráse, účelnosti a poriadku v prírode. Vyjadrovala úžas nad tým, aký fantastický je vesmír, jeho planéty, hviezdy, mliečna dráha,.. ako sa všetko pohybuje po presných dráhach, na ktorých nikto nikoho neohrozuje. V nekonečnosti vesmíru krúži aj malé teleso, ktoré sa volá Zem. Núti to človeka stíchnuť a zamyslieť sa nad tým, kto to takto zorganizoval?

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 9 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal jedenásť kníh literatúry faktu. Vedie spisovateľský Pi-klub. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Nemecký filozof Immanuel Kant v 18. storočí napísal: „Dve veci napĺňajú moju myseľ vždy novým a rastúcim obdivom a úctou: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne.“ Odvtedy veda silno pokročila, odhaľuje stále nové fakty a teda dôvodov na žasnutie je a bude stále viac.

Vraj z raja zostal na zemi iba úsmev a nevinnosť malého dieťaťa. Všetko sa začína jeho počatím, keď jediná spermia z desiatok miliónov iných prekoná asi 10 cm dráhu, v súťaži zvíťazí a spojí sa s čakajúcim vajíčkom. Dnes je tento jedinečný a fantastický jav aj nafilmovaný. Každý z nás je tou víťaznou spermiou, prvou v obrovskej konkurencii.

Už dávno som prečítal knihu L. Nilssona, M. Furuhjelmovej, A.I. Sundberga a C. Virsena: Čakáme dieťatko (Osveta, Martin, 1986). Už na str. 8 je napísané to, o čom oponenti doteraz diskutujú: „Plod je živá bytosť od okamihu počatia.“ Zo str. 92 som si opísal „jednoduchý“ opis, ako embryu v tele matky, ktorá ešte netuší, že je tehotná, vzniká oko:

„Vznik oka je zaujímavým príkladom súhry medzi rastúcim mozgom zárodku a jeho tenkou kožičkou na spánkoch. Najprv predná časť mozgu vyšle na každú stranu dopredu dutú stopku. Koniec stopky sa rozšíri na mechúrik. Keď sa tento priblíži tesne ku koži, preliači sa do seba ako pohárik - a máme základ pre dno oka so sietnicou. Súčasne sa vysielajú objednávky ku koži: „Urob šošovku!“ a koža vytočí bublinku, tá sa uloží do otvoru pohárika a bude šošovka. „Urob rohovku!“ a koža nad šošovkou sa premení na tenkú priesvitnú rohovku. Pred šošovkou začne z okrajov vyrastať dúhovka. Nakoniec sa koža vpredu ohne a vytvorí dve viečka. Oko je hotové.“

Keď otvoríme hodinky, vieme, že nespadli z mesiaca, ale ich vytvoril Hodinár.