Nevyužitá príležitosť premiéra Fica

Patril teda k tým, ktorí sa nezaujímali o trpiacich a prenasledovaných za bývalého komunistického režimu. Zaslepení následkami ťažkej ideologickej indoktrinácie nechceli pravdu poznať a dobrovoľne podľahli lži. Pritom išlo o „najstrašnejšie vraždenie a najkapilárnejšie organizovaný útlak a manipuláciu, popretie základných ľudských slobôd v mene triednej nenávisti, kultu osobnosti, štátnej propagácie ateizmu, idolatrie štátu“ (https://svetkrestanstva.postoj.sk/26415/odpustat-ale-nezabudat).

Komunistická stratégia od samého počiatku pracovala so lžami a konšpiráciou ako základnou metódou úspešného prevzatia moci. Lenin stavil na budovanie ilegálnych sieti a využívanie konšpiračných metód práce a postupoval pod heslom „rýchlo, presne a poslušne“. Strana leninského typu bola prísne disciplinovaná, skonšpirovaná a centralizovaná. Podľa tejto šablóny komunistická strana pracovala aj v Československu a  po mnohých rokoch neprestal byť tento systém preberania moci atraktívnym ani v dnešnej dobe.

Súčasný slovenský trestný zákon (§422 d) trestá spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Napriek tomu sa ešte nikto z ideológov a protagonistov zločineckého režimu nepostavil pred verejnosť, aby priznal pravdu a niesol zodpovednosť. A aby  vyslovil to zázračné slovíčko, ktoré fascinovalo premiéra Fica u kardinála Korca.

Áno, kardinál Korec trpel a pocítil bremeno neľudskej ideológie na vlastnom živote ako mnohí nevinní odsúdení a mučení. Oni odpustili, ale prečo premiér Fico nevyužil túto úžasnú príležitosť na mieste, ktoré bolo kardinálovi Korcovi tak blízke a nepovedal „odpusťte“, zostáva pred tvárou katolíckej cirkvi nezodpovedanou otázkou. Premiér nevyužil príležitosť podať dôkaz o úprimnom obdive kardinálovej osobnosti príkladom vlastnej sebareflexie, čo by zaiste prospelo k pravde a spravodlivosti a pomohlo tak potrebnému rozlišovaniu medzi dobrom a zlom v našej krajine.