Nevyužitá príležitosť premiéra Fica

So všetkou úctou k aktivitám organizovaným pri príležitosti výročia od stého narodenia kardinála Korca sa nedá prehliadnuť účasť premiéra Roberta Fica na Medzinárodnej konferencii v Nitre. Z jeho slov nápadne vyčnieva slovo o odpúšťaní, ktoré zrejme bolo vyslovené v úprimnom obdive k odpúšťajúcemu kardinálovi. Nedá mi však nevyjadriť pochybnosť o pochopení tohto slova v jeho plnom význame. K odpusteniu sú potrebné dve strany. Kardinál bol na strane prenasledovaných, ktorým sa upieralo základné právo na vierovyznanie. Premiér Fico si však november 1989 ani nevšimol, čo je jasným dôkazom toho, že si nevšimol ani snahu tých, ktorí obetovali svoje pohodlie a životy za nastolenie slobody.

3 minúty čítania 3 min

bývalá veľvyslankyňa SR pri Svätej stolici

Patril teda k tým, ktorí sa nezaujímali o trpiacich a prenasledovaných za bývalého komunistického režimu. Zaslepení následkami ťažkej ideologickej indoktrinácie nechceli pravdu poznať a dobrovoľne podľahli lži. Pritom išlo o „najstrašnejšie vraždenie a najkapilárnejšie organizovaný útlak a manipuláciu, popretie základných ľudských slobôd v mene triednej nenávisti, kultu osobnosti, štátnej propagácie ateizmu, idolatrie štátu“ (https://svetkrestanstva.postoj.sk/26415/odpustat-ale-nezabudat).

Komunistická stratégia od samého počiatku pracovala so lžami a konšpiráciou ako základnou metódou úspešného prevzatia moci. Lenin stavil na budovanie ilegálnych sieti a využívanie konšpiračných metód práce a postupoval pod heslom „rýchlo, presne a poslušne“. Strana leninského typu bola prísne disciplinovaná, skonšpirovaná a centralizovaná. Podľa tejto šablóny komunistická strana pracovala aj v Československu a po mnohých rokoch neprestal byť tento systém preberania moci atraktívnym ani v dnešnej dobe.

Súčasný slovenský trestný zákon (§422 d) trestá spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Napriek tomu sa ešte nikto z ideológov a protagonistov zločineckého režimu nepostavil pred verejnosť, aby priznal pravdu a niesol zodpovednosť. A aby vyslovil to zázračné slovíčko, ktoré fascinovalo premiéra Fica u kardinála Korca.

Áno, kardinál Korec trpel a pocítil bremeno neľudskej ideológie na vlastnom živote ako mnohí nevinní odsúdení a mučení. Oni odpustili, ale prečo premiér Fico nevyužil túto úžasnú príležitosť na mieste, ktoré bolo kardinálovi Korcovi tak blízke a nepovedal „odpusťte“, zostáva pred tvárou katolíckej cirkvi nezodpovedanou otázkou. Premiér nevyužil príležitosť podať dôkaz o úprimnom obdive kardinálovej osobnosti príkladom vlastnej sebareflexie, čo by zaiste prospelo k pravde a spravodlivosti a pomohlo tak potrebnému rozlišovaniu medzi dobrom a zlom v našej krajine.