Čo s kotlebovskými kňazmi?

Aká bola kázeň? Klasická otázka v klasickej katolíckej rodine počas klasickej nedele. Klasicky vyzerajúci, relatívne mladý kňaz, mal na klasickej nedeľnej omši v klasickej slovenskej katolíckej farnosti kázeň, kde nám v podstate porozprával o pápežovi Františkovi ako o zradcovi viery a kresťanstva, označil ho za šíriteľa bludov, pohanstva, falošnej viery, ukázal nám jeho konanie v priamom rozpore s Ježišovými slovami a pár krát nás vyzval na boj za „pravú vieru“, zrejme tú jeho. Samozrejme, nepovedal to úplne priamo a presne týmito slovami, že jeho najvyšší nadriadený na pozemskom svete je zradca inštitúcie, ktorú on sám reprezentuje. Dotyčný duchovný otec vo svojej „kázni“ dlho tancoval po tenkom ľade, všemožne sa vykrúcal pri odovzdávaní svojho „posolstva“ veriacim, použil popri tom záplavu pekných nábožných rečičiek zakrývajúc sa evanjeliom, ale nakoniec uhnietol to, čo nám všetkým, tak veľmi chcel o pápežovi, ale aj ďalších kardináloch, biskupoch a kňazoch katolíckej cirkvi prezradiť. Využil na to mediálnu polemiku okolo tzv. „požehnávania párov rovnakého pohlavia“. Nebolo to prvýkrát a v prvej téme čo pápeža Františka a cirkev na kázni skritizoval a celú ju spochybnil. Určite nie ani poslednýkrát. A nie je ani prvým, relatívne mladým kňazom v našej farnosti, ktorý robí opäť presne to isté. Obávam sa, že bohužiaľ, nebudeme sami jedinou takouto farnosťou na Slovensku. Možno ste sa s tým už stretli aj vo Vašom kostole. A možno Vás to ešte len čaká.

Len pre úplnosť, my jeho poslušne mlčiace „ovečky“ sme sa z kázne toho veľa o odpovedi samotného pápeža na dubiá, nedozvedeli. Za to nám však opakovane ukázal kontrast Ježišových slov hovoriť áno-áno, nie-nie s protichodným počínaním pápeža, že si dovolil vysvetľovať veci viacerými slovami ako trojpísmenkovým slovom. Len tak mimochodom rečnícka otázka: Na čo vlastne máme kázne, náboženskú literatúru, katechizmus, kňazské semináre, Ježišove podobenstvá, kňazov, rôzne náuky, encykliky, pastierske listy a dokonca aj samotnú bibliu, ak sa dá všetko čo v živote potrebujeme vedieť vysvetliť slovom áno-áno a nie-nie? Ale späť k merítku veci. Naša slovenská katolícka cirkev má problém, ktorý mnohí už tušíme, ale zatiaľ ho zo slušnosti zametáme pod koberec. „Kotlebovských“ kňazov.

Slovensko patrí spomedzi štátov Európskej únie k smutnej špičke v hlúposti a naivite národa, ktorá sa dá dokonca aj odmerať prostredníctvom počtu naivných ľudí na počet obyvateľov štátu, ktorí uverili dezinformáciám. Posolstvá extrémistickej scény, aj ruskej propagandy,  trhajú v krajinke pod Tatrami rekordy a tak spolu s Bulharmi kraľujeme tomuto smutnému rebríčku hlúposti. Bohužiaľ, kňazi sú tiež len ľudia ako my ostatní a niektorí z nich tiež ľahko naletia, ak sú dezinformačnej internetovej scéne vystavení dlhodobo. Ak sa to v ich hlavách ešte spojí so „svätým bojom“ za „pravú vieru“, začnú za všetkým vidieť diabla, podobne ako naivné postavičky internetových komentárov vidia všade Soroša, USA, Čaputovú, či Židov a pýcha ich posunie ešte o level vyššie. Vidieť v sebe „vyvolených“ v blížiacom sa konci dejín. Nezamestnanú bývalú pani upratovačku, ktorá sa počas dňa na internete mení na odborníčku na vakcíny, koronu a molekulárnu biológiu a kamionistu, ktorý sa v noci za internetom stáva odborníkom na medzinárodné vzťahy a globálnu ekonomiku, vieme na internete odignorovať.

Zväčšujúcu sa naivnú skupinku chlapcov v kňazských rúchach, ktorá svoju božsko-geopolitickú všemúdrosť získala vďaka pozeraniu videí a čítaniu článkov na pochybných internetových stránkach s anonymnými, či vymyslenými autormi a prevádzkovateľmi, ignorovať nebudeme môcť, lebo nám čoraz častejšie a odvážnejšie budú kázať z ambón. A ak už dnes nemajú rešpekt ani k takej autorite akou je samotný pápež a skúšajú, kam s tým na verejnosti, dokonca na nedeľnej omši, môžu až zájsť, máme sa na čo tešiť. Paradoxne, na svoju vlastnú autoritu v pozícii cirkevného hodnostára pred laickými ovečkami si veľmi potrpia. Spoznáte ich tak, že v kázňach budú túžiť po vlastnej slobode slova voči vyšším cirkevným autoritám a rovnocennom dialógu s nimi, ale dialóg o svojich kázňach, či slobode slova laikov, ktorí by si s nimi dovolili nesúhlasiť, o tej nebudú chcieť ani počuť. Tam je dovolený len monológ z ich strany. Vtedy sa im ich prezentovaná pozícia neomylnosti cirkevného hierarchu hodí. Spoznáte ich tiež tak, že internetová bublina, ktorú si vytvorili na svojich elektronických zariadeniach a následne vo svojich hlavách, ich robí utajenými bojovníkmi nie len proti Františkovi, ale tiež proti korone, vakcínam, migrantom, Ukrajincom a podobne. Oproti ateistickým a neveriacim poblúdencom obzvláštňujú tento boj o religióznu podstatu a tak sa radi pridávajú k skupinám, ktoré vidia najväčšie zlo v prijímaní sv. prijímania do rúk, pravidelne porušovali pandemické nariadenia napriek tomu, že mali pred sebou v kostole najohrozenejšiu skupinu ľudí, ich „svätý boj“ je to čo ich najviac napĺňa namiesto skutkov lásky k chorým, biednym (napríklad Rómom v osadách), cudzincom (napríklad migrantom a Ukrajincom) a sú dokonca tak naivní, že v krvavom režime zabíjajúcom nevinných ľudí susednej bratskej krajiny vidia nositeľa Ježišových hodnôt pre zvyšok akože „skazenej“ západnej Európy v ktorej samozrejme nikdy nežili, respektíve nikdy v nej neboli plnohodnotnými občanmi. Samozrejme na východ od nás tiež nikdy neboli, maximálne tak v Užhorode na trhu.     

Čo s tým? Prvým krokom by zrejme malo byť, aby sa aj chlapcom v seminároch odborne a po lopate vysvetlilo ako fungujú algorytmy sociálnych sietí a na čo vlastne slúžia cookies. Vďaka tomu by dokázali pochopiť, že internetová bublina, ktorú si svojim vlastným klikaním vytvorili, nie je realita. Nie je reálna napriek tomu, že im dáva jednoduché pohodlné odpovede na veci, ktorým nikdy nerozumeli. Nie je reálna, napriek tomu, že im falošne a zištne dáva pocit vlastnej výnimočnosti, naplnenia pravdepodobne prázdneho a smutného života  a zároveň zaradenia sa do svojej „svorky“, čo je ľudskej podstate tak prirodzené. A treba im hlavne vysvetliť, že za týmito algorytmami vytvárajúcimi vlastnú internetovú realitu nie je na prvom mieste diabol, ani Soroš, ale klasické ľudské naháňanie sa po peniazoch, čo v tomto prípade znamená predlžovanie času návštevníka stránky na stránke a tiež počet zobrazených a odsledovaných reklám.    

Foto: time.com, soda.o2.sk, sme.sk