Progresívna logika, aneb Je factchecking fakt hoaxom?

Hoax je anglický výraz pre podvod alebo klamstvo. Opakom klamstva je pravda. Prvou a zásadnou otázkou je, či je pravda niečo objetívneho alebo je čisto subjektívna. Progresívne ideológie sa nám často snažia propagovať práve subjektívnu pravdu, aj keď sa nejedná o nič progresívneho. Myšlienku subjektívnej pravdy presadzoval Protagoras už v 5. storočí pred Kristom v antickom Grécku (pekný príklad takej diskusie je rovnomennom v Platónovom dialógu) a sú známe aj z Ázie (rôzne zen-buddhistické pohľady a podobne). Koncept subjektívnej pravdy je serióznym filozofickým postojom, ktorý má svoje pre a proti. Hlavným proti je nemožnost overenia pravdy s realitou. Keď neexistuje objektívna pravda, potom sú výroky o plochej Zemi, chemitrails, americkom samozrútení dvojičiek, natočení záberov expedície Apolo 11 v Holywoode, fungovaní homeopatie, či astrológie, alebo svetovom sprisahaní židojašterov v úplnom poriadku. Nie je dokonca potrebná ani žiadna rozumná diskusia s argumentami pre a proti. Načo? Veď z pohľadu daného človeka je to predsa pravda a objektívne o tom nemôžeme povedať vôbec nič. Z toho ale vyplýva nezmyselnosť pojmu factchecking. Factchecking znamená overovanie nejakého výroku, či je objektívne pravdivý alebo nie. Ak je pravdivý len subjektívne, faktchecking by znamenal len konštatovanie, že Fero považuje koncept plochej Zeme za pravdivý (a aj to je otázka, či to je vlastne pravda, lebo Jožo je presvedčený, že Fero má doma glóbus). Takže prvú otázku, ktorú by sme mali položiť akémukoľvek progresívcovi hneď na začiatku debaty je otázka subjektívnej resp. objektívnej pravdy. Druhá otázka, nemenej zložitá je, ako teda tú pravdu presne overíme. Touto témou sa zaoberá veľmi široká oblasť filozofie z ktorej sa postupne odčlenila logika, matematika a prírodné vedy používajúce sofitikované metódy na overovanie pravdy (prírodovedecká metodológia). Pre potreby tohoto článku stačí ak si pripomenieme parafrázu od Bena Shapira: Fakty nezaujíma, aký máte na nich názor, alebo či útočia na Vaše city. 

Fackchecking, je teda zisťovanie faktov z reality. Realita ale okrem faktov obsahuje aj tzv. normy. Fakt znamená to čo "JE", norma je to čo "MÁ BYŤ". Medzi normy patria pravidlá hokeja, daňové zákony, ale aj morálne pravidlá typu "nezabiješ, nepokradneš". Touto oblasťou sa zaoberá iná rozsiahla filozofická disciplína - teória etiky. Jednou zo základných otázok je otázka podobná tej, čo sme riešili pri faktoch: Je nejaká norma subjektívna, alebo objektívna? Je norma niečo, čo si vymyslíme, prípadne na čom sa dohodneme, alebo je to niečo čo platí objektívne bez ohľadu na náš názor? Napríklad pravidlá hokeja sú normy, ktoré sme si vymysleli. Rovnako daňové zákony. Ale platí to rovnako na etické normy? Progresívci (napríklad bývalá premiérka Iveta Radičová), si myslia, že áno. Podobne ako pri subjektívnej pravde to je seriózny filozofický postoj. Lenže v debate o HOAX-och sa tvrdí jedna zaujímavá vec: HOAX-y by nemali existovať. Produkovať HOAX-y je morálne zlé (neetické, nefér, je to podvod a podvádzať sa nemá). Takže keď si to zhrnieme:

Subjektívna pravda o realite = žiaden HOAX neexistuje.

Subjektívna pravda o etike = aj keby existoval, neexistuje objektívna norma, ktorá by HOAX-y považovala za zlé.

Takže druhú otázku, ktorú v debate položíme progresívcovi je, aké sú teda etické normy. Progresívci Vám na to buď neodpovedia a stočia diskusiu iným smerom, alebo sa časom v diskusii dostanú do logického rozporu. Ich názory nebudú konzistentné. Logická konzistentnosť progresívnych názorov je základným problémom celej ideológie. Čo to presne znamená? Výrok môže byť v klasickom logickom systéme buď pravdivý, alebo nepravdivý (tzv. neklasické logiky pre jednoduchosť vynechám). V logickom systéme niektoré výroky logicky vyplývajú jeden z druhého. Takže logický spor nemusíme zbadať na prvý pohľad. Ale keď nám progresívec povie na niečo názor X a z iného jeho výroku v debate logicky vyplýva opak X, tam máme spor. V tom prípade musíme zavrhúť jeden z jeho postojov. Tento postup sa bežne používa v matematike ako tzv. dôkaz sporom (reductio ad absudrum) a má korene už v starovekom Grécku (napr. dôkaz existencie iracionálnych čísel). Progresívci však neodmietnu ani jeden z protichodných postojov a naďalej budú presadzovať logicky spornú ideológiu. Ale to vôbec nevadí, aj na to má logika svoje nástroje a to konkrétne vynález mnícha Dunsa Scota z 13. storočia (tiež nič progresívneho). Podľa neho z logicky sporného systému, logicky vyplýva čokoľvek. V modernej matematike sa dodnes tento zákon volá práve podľa mnícha z temného stredoveku. Keď sa teda vrátime k debate o HOAX-och: logicky nekonzistentní progresívci vlastne zrušili pojem HOAX. Pretože z ich logickej nekozistentnosti vyplývajú chemitrails aj židojašteri.

Zdá sa Vám to príliš všeobecné? Chcete aktuálny príklad? Stačí si detailne rozobrať debatu o transsexualizme. Definícia muža a ženy je subjektívna. Vyhlásenie, či som muž alebo žena je subjektívne. Musíme rešpektovať subjektívne vyhlásenie ( = objektívne platná norma pre všetkých). Nemôžeme presadzovať objektívnu, prírodovedeckú, biologickú definíciu muža a ženy (= objektívne platná norma pre všetkých). Máme robiť factchecking pri článkoch o transsexualizme (pravda je objektívna a norma platí pre všetkých). Nemáme šíriť HOAXY o transbalerínach, transkrasokorčuliarkach a transformeroch (= objektívne platná norma pre všetkých). Keď však toto všetko neuznávate, nazvú vás hatermi a transfóbmi (= objektívne platný fakt). 

A tak v prípade debaty s progresívcami na tému transsexualizmu máte teoreticky dve možnosti:
1. poukázať na nekonzistentnosť ich názorov
2. prehlásiť, že sa sami subjektívne neidentifikujete ako hateri a transfóbi a nech vám teda dajú pokoj a rešpektujú vás

Ale žiadna z možností Vám nepomôže. V prvom prípade im nevadí, že sú nekonzistentní a v druhom Vám pokoj nedajú, lebo sú nekonzistentní. Takže ako to bolo v jednom českom filme: Je to marný, je to marný...

...je to marný.