Zajtra - Kalvária, pomoc Afričana Šimona, súcit žien, barbarské ukrižovanie, bolesť, beznádej, osamelosť, plačúca matka a krutá smrť. Očami ľudí sa všetko skončilo fiaskom. Pod Kalváriou zostalo iba pár žien a Ján. Temnota noci nakrátko zvíťazila, rozohnali ju však zore veľkonočného rána.

Mária v sobotnú noc nespala, čakala a dočkala sa. Lúče slnka pozlátili hrob, v ktorom zaznelo: „Nebojte sa! Vstal z mŕtvych, nie je tu!“ Prázdny hrob je hlavným argumentom viery, je prísľubom aj nášho zmŕtvychvstania, ním sa začala nová éra ľudstva.

Vzkriesený Kristus už nespomína tých, čo ho zradili a ukrižovali. Díva sa dopredu a hore, kde pripravil u Otca veľa príbytkov. Jeho život, smrť a vzkriesenie je radostným posolstvom, ôktoré ukázalo, že smrťou sa život nekončí, iba mení. Povzbudzuje nás k prekonaniu strachu a vyzýva vziať svoj kríž, zaprieť sa a nasledovať ho. Len On je cesta, pravda a život.

Kríž bol, je a bude symbolom kresťanstva. Patrí životu, tak, ako povedala sv. Rozália z Limy v 16. storočí: „Neexistuje žiadny iný rebrík k výstupu do neba, iba kríž.“

Ideme životom, trápime sa, bojujeme, padáme, vstávame a zasa padáme a na konci nás čaká smrť ale aj veľkonočné ráno. K nemu sa dá prísť najmä cez obetu a sebazaprenie. Len semeno, ktoré zahynie dáva stonásobnú úrodu, len cez utrpenie sa dá prísť k hviezdam.

Ľudia sa po smrti Krista ponáhľali domov, aby nezmeškali veľkonočnú večeru. Iba v surovom pohanskom rímskom stotníkovi, budúcom svätom Longinovi, ktorý asistoval pri ukrižovaní, sa zrodila viera, keď povedal: „On bol naozaj Boží Syn!“

Červené zore rána pozlátili prázdny hrob.

Prajem Vám radostné prežitie Veľkej Noci a spokojne precítenie radosti, ktorú nám, napriek všetkému, nik nemôže vziať.