Notifikácia na každý deň

Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta

Voda je oddávna ľudstvom považovaná za zdroj a symbol života. V kresťanstve od počiatku tvorí cez krst vstupnú bránu do spoločenstva Cirkvi. Pre túto súvislosť je prítomná aj v bohoslužbe slova tretej pôstnej nedele, čím pre všetkých veriacich navodzuje atmosféru, v ktorej sa katechumeni pripravujú na rozhodujúci moment prijatia kresťanstva počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Osobitne to sprítomňuje epizóda o stretnutí Ježiša so Samaritánkou pri studni z Jánovho evanjelia (4, 5-42), ktorá sa už v staroveku používala ako katechetický príklad v príprave pre kandidátov na krst. Skrze obraz vody je k evanjeliu ako prvé čítanie vybraná pasáž z Tóry o vyvedení vody zo skaly (Ex 17, 3-7). Tá však okrem smädu ponúka aj motív skúšky. Reflexiu na túto udalosť ponúka v omši použitý Žalm 95, ktorý sa v rámci liturgie hodín tradične recituje ako prvá modlitba dňa.

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu.

Žalm 95

1 Poďte, plesajme v Pánovi,
oslavujme Boha, našu spásu.
2 Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
a oslavujme ho žalmami.
6 Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
7 Lebo on je náš Boh
a my sme ľud jeho pastviny
a ovce, ktoré vedie svojou rukou.
8 Čujte dnes jeho hlas:
„Nezatvrdzujte svoje srdcia
9 ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia;
skúšali ma, hoci moje skutky videli.“

Tento žalm bez nadpisu má dve témy. Pozvanie na oslavu Boha (1-7) a výzva na poslušnosť (8–11). Zároveň sa časť, ktorá nás pozýva k poklone, dá formálne rozdeliť na dva hymny (1-5 a 6-7). (porov. Komentár. Žalmy 76-100, 2018, s. 566) Na bohoslužbe takto budeme počuť pasáže zo všetkých jeho troch častí.

Prvá liturgická strofa, zložená z prvých dvoch veršov Žalmu, pozýva všetkých poslucháčov k plesaniu (jasotu) a oslave (volaniu, výskotu) pred Pánom. Ide teda o priame podnety k vonkajšiemu verbálnemu prejavu radostnej povahy s riadnymi decibelmi. Niet preto divu, že si túto modlitbu mníšska tradícia vybrala za svoj „aperitív“ do dňa naplneného prácou a chválou. Je zároveň zjavné, že niečo také sa nedá konať bez vnútorného napätia, ktoré vyviera z hlbokej túžby po Bohu. Zmienka o „predstúpení pred [Božiu] tvár“ (v. 2) ďalej naznačuje umiestnenie do kultického priestoru Pánovho chrámu, kde sa prednesy žalmov v starozákonnej dobe nezaobišli bez poriadnych hudobných nástrojov. S týmto žalmom tak v rukách držíme pomyslenú pozvánku robiť pre Neho riadny hurhaj.

Niet preto divo, že si túto modlitbu mníšska tradícia vybrala za svoj „aperitív“ do dňa naplneného prácou a chválou.Zdieľať

Druhá liturgická strofa obsahuje celý druhý a kratší hymnus z tohto Žalmu. Jeho identifikáciu uľahčuje opätovná výzva k vstupu ku Božej blízkosti. Ak by sme si mali predstaviť použitie tohto textu v rámci starozákonnej liturgickej praxi, tak by sme mali pred očami jasajúci dav, ktorý sa po vstupe do chrámu nachádza pred svätyňou. Na prahu najposvätnejšieho sú preto príhodné výzvy k vonkajšiemu prejavu úcty v podobe úklonu, pokľaknutia, či až padnutiu na zem. Dôvod je jasný. Dav zastal pred svojim stvoriteľom. Ešte výraznejší je dôvod, v ktorom sa dav slovami Žalmu prirovnáva k stádu oviec, ktoré sa poddávajú pevnej pastierskej ruke svojho Boha. Tento postoj pokory je dôležitý, pretože v tomto momente sa žáner žalmu mení a s ním aj smer odkiaľ znejú nasledujúce slová.

Postoj pokory je dôležitý, pretože v tomto momente sa žáner žalmu mení a s ním aj smer odkiaľ znejú nasledujúce slová.Zdieľať

Aby ich však bolo počuť predchádza ich výzva: „Čujte dnes jeho hlas!“ To navodzuje dva základné dojmy. Formálne prorockú výzvu a cez slovo „dnes“ večnú aktuálnosť posolstva. Čo nám teda Boh cez svojho proroka chce každý deň pripomínať? To, aby sme si pred ním „nezatvrdzovali srdcia“. Ako príklad nám pripomína udalosť z prvého čítania. V ňom sme počuli, ako bol ľud čerstvo vyslobodený z egyptského otroctva vnútorne uzavretý k tomu, aby dôveroval svojmu osloboditeľovi. Paradoxne sa pojmom „zatvrdnuté srdce“ pár kapitol pred tým opisoval neústupný faraón. V momente skúšky, kedy sa mala vycibriť ich viera, si vybrali ľahšiu cestu a snažili sa obrátiť skúšku proti Bohu. A to napriek tomu, čoho boli len niekoľko dní pred tým svedkami.

Je pre náš telesný smäd pre nás dôležitejší, ako voda v ktorej sme boli pokrstení?Zdieľať

Môže teda aj nám, kráčajúcim po púšti pôstneho obdobia a života Boh poskytnúť životodarnú vodu? Je pre náš telesný smäd pre nás dôležitejší, ako voda v ktorej sme boli pokrstení? Nedá nám Pán vždy to potrebné, aby sme došli do zasľúbenej zeme? Nie sme aj my v skutočnosti v nebezpečenstve chovať sa ako zadubenci? Aj preto je výzva Žalmu 95 pre nás každodenným obnovením dôvery. Pozvaním k chvále a napomenutím, aby sme neopakovali chyby našich otcov vo viere.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia