Vyper a stvor nás nanovo, Bože

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu. 

Žalm 51

3 Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo 
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
4 Úplne zmy zo mňa moju vinu 
a očisť ma od hriechu. 

5 Vedomý som si svojej neprávosti 
a svoj hriech mám stále pred sebou.
6 Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil 
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé. 

12 Bože, stvor vo mne srdce čisté 
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
13 Neodvrhuj ma spred svojej tváre 
a neodnímaj mi svojho ducha svätého. 

14 Navráť mi radosť z tvojej spásy 
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
17 Pane, otvor moje pery 
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Kľúčom k tradičnej interpretácii Žalmu 51 je jeho nadpis, ktorý zaberá prvé dva verše samotného textu. Znie takto: „Zbormajstrovi. Mizmór. Dávidov žalm. Zložil ho po hriechu s Betsabe, keď k nemu prišiel prorok Nátan.“ V Žaltári ide o bežný jav. A hoci sa takéto nadpisy považujú za integrálnu súčasť biblického textu, pre ich technickú povahu sa v dnešnej liturgickej praxi nepoužívajú. Ich pôvodný význam nám dnes už nie je úplne jasný. K menej zrozumiteľným informáciám patrí označenie druhového zaradenia žalmu (Mizmór) a inštrukcie k spôsobu ich prednesu v rámci starozákonnej bohoslužby (Zbormajstrovi). Oveľa zaujímavejšie sú pre dnešného čitateľa vtedy ak obsahujú jeho autora a okolnosti vzniku. Čo je aj našim prípadom. Nachádzame tu takto odkaz na neslávnu históriu veľkého Dávidovho hriechu, ktorý je opísaný v 2. knihe Samuelovej (kk. 11.12). Odborníci dnes o priamej spojitosti s autorom a konkrétnou udalosťou pochybujú a považujú ju za neskoršie vysvetlenie. Avšak, aj keby šlo o dielo žalmistu, ktorý žil neskôr, je zjavné, že sa kajúcnikom Dávidom inšpiroval. Po formálnej stránke minimálne ide o jeden z najkrajších prípadov individuálneho žalospevu, v ktorom sa prosí o morálne a fyzické uzdravenie.

Slová samotného žalmistu spolu s modifikovaným responzom začínajú ikonickým zvolaním „zmiluj sa“, čím sa dáva najavo, že prosebník žiada o niečo, čo si nezaslúži, od niekoho, kto je postavený nad ním. Zdieľať

Slová samotného žalmistu spolu s modifikovaným responzom začínajú ikonickým zvolaním „zmiluj sa“, čím sa dáva najavo, že prosebník žiada o niečo, čo si nezaslúži, od niekoho, kto je postavený nad ním. Tým sa zároveň začína séria prosieb a konštatovaní vlastného hriešneho stavu.

Prvé dva liturgické strofy (vv. 3-6a) tvoria prvú prosbu o očistenie. Obsahujú množstvo synoným pre hriech, ktorý je v starozákonnom hebrejskom ponímaní vnímaný ako niečo fyzické, čo si po spáchaní nesie hriešnik stále zo sebou. V podaní nášho žalmistu (dovoľme si ho volať Dávid) je silno cítiť to, že svoj priestupok nepovažuje za taký, ktorý by sa dal ľahko odstrániť nejakým náboženským rituálom. Očistiť ho môže jedine Boh. Namieste je preto jeho odvolávanie sa na tradičné biblické vlastnosti Pána, ktorými sú milosrdenstvo a zľutovanie (v. 3). Dávid si je vedomý, a možno to už pociťuje, že čím dlhšie bude v takomto položení, tým horšie to s ním bude. Škvrna po vykonaní neprávosti sa bude stále viac zažierať do jeho života a spôsobovať nešťastie a nakoniec predčasnú smrť. Preto doslova žiada, aby ho Boh vypral (v našom preklade „zmyť) podobne ako zašpinenú handru.

Verše 5. a 6a pripájajú konštatovanie stavu a teda aj vyznanie vlastnej viny. Dávid uznáva, že aj keď mu nikto z jeho poddaných nič nemôže, predsa ho to pred spravodlivým sudcom neospravedlňuje. Vie o svojom hriechu a rovnako o ňom vie aj Boh, ku ktorému hovorí (v. 5). Zdôraznenie vo v. 6 „proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil“, môže mať niekoľko výkladových rovín. Buď tu Dávid vyjadruje to, že záležitosť je iba medzi ním a Bohom, alebo že vlastne každý hriech je proti Bohu, alebo najpravdepodobnejšie, že jeho hriech patrí do kategórie priam „neodpustiteľných“. Urobil, čo je v Pánových „očiach zlé“ a to nielen pri jednom prikázaní ale hneď naraz pri takmer všetkých. (porov. Komentár k Starému zákonu. Žalmy 51 – 75. 2017, s. 66. 67)

Stvorenie čistého srdca je svojou veľkosťou a významom takto u Boha porovnateľné s tým, keď stvoril celý svet.Zdieľať

Tretia a polovica štvrtej liturgickej strofy (vv. 12-14) ponúkajú obsah druhej základnej prosby Žalmu. Je ňou prosba o posvätenie, či znovustvorenie. Osobitne v. 12 predkladá hlbokú výpoveď o Božom konaní. Pomocou použitia hebrejského slovesa בָּרָא, ktoré prekladáme ako „stvoriť“, a ktoré sa v Písme používa výlučne pre Boha (druhé slovo Biblie po „na počiatku“), opisuje Dávid aj vznik jeho nového vnútorného ja. Stvorenie čistého srdca je svojou veľkosťou a významom takto u Boha porovnateľné s tým, keď stvoril celý svet. Úplne nové stvorenie je potrebné, pretože si Dávid uvedomuje ako je svojim hriechom skrz naskrz skorumpovaný. Úzkostlivo preto ďalej vo v. 13 prosí, aby nebol odvrhnutý spred Božej tváre a nebol mu odňatý svätý duch. V prvom prípade sa myslí na stratu spoločenstva s Bohom, čo v biblickom zmysle znamenalo duchovnú, spoločenskú a niekedy aj fyzickú smrť. Použite výrazu „svätý duch“ (dosl. „duch svätosti“) tu provokuje kresťanských vykladačov vidieť v Žalme tretiu Božskú osobu. No pôvodný význam pravdepodobne odkazoval na Dávidovo posvätenie, pomazanie a vyvolenie.

Dávid predstavuje ochotu, že sa po získaní odpustenia stane hlásateľom a prorokom Božieho milosrdenstva pre všetkých hriešnikov.Zdieľať

Výrazy pre opis vnútorných podstát človeka (srdce, duch) sa používajú aj naďalej. Znakom získania želaného stavu má byť podľa v. 14 návrat stavu radosti zo spásy a teda radosti z toho, že je Boh opäť blízko pri žalmistovi. Na to si vyprosuje aj silnejšieho ducha ochoty/štedrosti/šľachetnosti.

Posledný liturgický verš tejto nedele (17) patrí k predposlednej časti Žalmu 51 (vv. 15-17), kde Dávid predstavuje ochotu, že sa po získaní odpustenia stane hlásateľom a prorokom Božieho milosrdenstva pre všetkých hriešnikov. Je zaujímavé, že v rámci Liturgie hodín sa slová tohto veršu používajú ako úvodná formulka k celodennej modlitbe.

Nech nám toto pôstne obdobie aj pomocou tohto Žalmu pomôže spoznať svoj vnútorný stav a následne prosiť o očistenie (vypranie) a posvätenie (znovustvorenie) celého nášho života.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia