Voľný čas ako strategické aktívum

Najnovšia manažérska móda je tu. Už nestačí pracovať efektívne. Už nestačí mať kalendár, ktorý vyzerá ako farebná vitráž v katedrále vyhorenia. Už nestačí odpovedať na e-maily z dovolenky, lebo „len rýchlo“. Teraz treba aj voľný čas povýšiť na strategické aktívum.

Oddych už nemá byť oddych. Má byť investícia. Prechádzka nemá byť prechádzka. Má byť mentálna diverzifikácia. Squash s dodávateľom nie je šport, ale asymetrická synergia sociálneho kapitálu. A keď si náhodou v nedeľu ľahnete na gauč, neľahli ste si.

Článok z Trendu vysvetľuje, že manažéri čas buď pasívne míňajú, alebo ho špičkovo zhodnocujú. Tí slabší si teda asi po práci pustia seriál, zjedia rožok a pozrú do steny. Tí lepší si z voľného času urobia portfólio aktivít s nízkym rizikom a vysokým potenciálnym výnosom. Ideálne tak, aby aj cesta na zubnú hygienu mala KPI, networkingový potenciál a presah do osobnej značky.

Na papieri to, samozrejme, znie krásne. Veď kto by nechcel byť líder, ktorý prepája šport, trhy, obchodné kontakty, osobný rozvoj a difúzne myslenie do jedného harmonického celku? Kto by nechcel ísť behať nie preto, že už ho bolí chrbát od stoličky, ale preto, že pri treťom kilometri možno vyrieši strategický problém, ktorý sa tri mesiace nedal vyriešiť v mailoch?

Najkrajší je pojem kurátorstvo vlastného života. Kedysi človek žil. Potom sa snažil prežiť. Neskôr sa naučil plánovať. Dnes už má kurátorovať vlastnú existenciu. Ráno pracovný výkon, na obed osobná integrita, poobede leadership, večer deep leisure a pred spaním monitoring flow. A keď flow nepríde, treba ho pravdepodobne eskalovať.

Lenže tu sa začína problém. Nie preto, že by oddych, pohyb, hobby, vzdelávanie alebo dobré vzťahy neboli dôležité. Sú a veľmi. Problém je v tom, že manažérsky jazyk dokáže zabiť aj posledný kúsok ľudskosti tým, že ho pomenuje ako proces.

„Potrebujem vypnúť.“ Ach pardon, len som "identifikoval potrebu psychického odpútania s cieľom obnovy dlhodobej výkonnostnej kapacity.“

„Idem do lesa.“ Potrebujem "realizovať strategickú samotu v prostredí s nízkou kognitívnou hlučnosťou.“ a „chrániť asymetrický čas pred eróziou pozornosti.“

Priatelia, oddych nie je biznis model. Oddych je oddych. Človek nie je projektový plán. Nedeľa nie je nevyužitá kapacita. A gauč nie je pasívum v súvahe osobného rastu. Najväčšia irónia dnešného manažérskeho sveta je v tom, že najprv ľuďom zoberieme pokoj, potom im vysvetlíme, že pokoj je konkurenčná výhoda, a nakoniec ich pošleme na workshop, ako pokoj správne optimalizovať.

Možno by úplne stačilo menej alchýmie a viac normálneho života. Menej excelentnosti, viac spánku. Menej synergie, viac ticha. Menej osobnej značky, viac osobnosti. Menej „strategického manuálu rekalibrácie času“ a viac obyčajnej vety: dnes nerobím nič, lebo som človek.

A možno práve tam začína skutočné líderstvo. Nie v tom, že aj z oddychu vyrobíme výkon. Ale v tom, že si konečne dovolíme nemať z každého okamihu výstup.

Lebo ak už aj voľný čas musí prinášať návratnosť, tak sme neobjavili manažérsku alchýmiu.

Len sme vyhorenie prezliekli do krajšieho slovníka.