Elektrobicykel používa elektrický pohon, ale nehýbe sa sám od seba, musíme sa najprv pohnúť my a on len doplňuje náš pohyb. Náš pohyb sú naše rozhodnutia a skutky v živote, elektrický pohon je to, čo dopĺňa Boh. Sám Boh neurobí nič, lebo nám necháva slobodu použiť pedále. A keď ich použijeme, tak k našej sile doplní tú svoju.

Keď sme na elektrobicykli, nepotrebujeme elektrický pohon, teda motor ani baterku, vieme šliapať aj sami. A vieme šliapať celkom efektívne, vieme sa v tom aj dosť dobre vytrénovať. Dokonca môžeme elektromotor s baterkou aj odmontovať a bude sa nám šliapať oveľa ľahšie, ako keď sami šliapeme a nesieme si navyše záťaž motora a baterky. Dá sa to.

Trasu kam pôjdeme, si vyberáme tiež sami. Keď budeme elektrobicykel používať len na výlety a pre zábavu a potešenie, tak si vyberieme trasu, ktorá zodpovedá našim šliapacím schopnostiam aj bez elektromotora. Lenže v živote sa stane, že nami vybranú trasu neodhadneme a naše šliapacie možnosti stačiť nebudú. Môžeme si aj zámerne vybrať ľahkú trasu, aby sme nepotrebovali ani motor ani baterku.  A dokonca sa môžeme rozhodnúť, že na žiaden výlet nepôjdeme. No keď nepôjde o výlet, ale napríklad o dopravu za prácou, či inou dôležitou záležitosťou, často sa nebudeme rozhodovať, či ísť, či neísť a často si ani nevyberieme každú časť cesty. A tiež sa nám môže stať, že nám dôjdu naše sily na jednotlivej ceste, alebo dlhodobo. Alebo sa môžu zmeniť okolnosti na ceste a naše šliapanie stačiť nebude.

Aj keď trasu vyberáme sami, môžeme na ňu opýtať samotného Boha. A často nám Boh navrhne cestu, na ktorú nemáme dosť vlastných síl. Preto sa rozhodneme touto cestou neísť. Ako to teda máme zvládnuť? No predsa s pomocou motora a baterky. Motor aj baterka je práve tá pomoc od Boha. Boh nám dal nielen cestu, nohy na šliapanie, ale aj motor s baterkou. Takže keď budeme počítať len s vlastnými silami, tak neuspejeme, ale keď zapojíme motor a baterku, tak uspieť môžeme. Boh nám dá úlohy nad naše schopnosti. Ale dá nám k ním aj motor a baterku.

Ak uspejeme v nejakej ceste s vlastnými silami, môžeme byť na seba pyšní. Ale keď uspejeme aj s pomocou motora a baterky, tak nemáme až taký veľký dôvod na pýchu.

Elektromotor, ale nefunguje sám o sebe. Potrebuje nabitú baterku. Tú si musíme nabíjať sami. Energiu nám tiež dá Boh, ale my sa musíme rozhodnúť naňho napojiť a byť trpezlivý s nabíjaním. A nabíjať ju pravidelne, kapacita baterky je tiež obmedzená.

Niekedy sa dokonca stane, že neuspejeme ani s motorom a baterkou keď sme sami. Spoločenstvo cirkvi je ale pelotón, kde sa môžeme potiahnuť, potlačiť, skryť za iného keď fúka, alebo niekedy si aj pomôcť navzájom s dobíjaním baterky. Pelotón je vždy efektívnejší ako samostatná jazda.

Často sa stáva, že sa porovnávame s inými elektrocyklistami. Idú rýchlejšie, majú väčšiu výdrž, väčší výkon do kopca. Každý z nás má však iné nohy, iný elektromotor, inú baterku a ináč nabitú. Nás by malo zaujímať len to, si dokážeme trénovať tie nohy čo máme, ako dokážeme používať ten svoj elektromotor a dobíjať svoju baterku a či sme si vybrali tú správnu cestu. Môže sa nám zdať že iní sú výkonnejší, alebo naopak lenivejší. Lenže ten výkonnejší má Bohom danú inú cestu. Môže dokonca svojimi svalmi, motorom a baterkou machrovať na jednoduchšej ceste, lebo nemal odvahu na tú ťažšiu, na ktorú mu Boh dal nohy, motor a baterku. Nevyužil svoje predpoklady, zakopal svoje talenty. Alebo si naopak vybral cestu, na ktorú nemá ani s plným využitím elektromotoru a potom je frustrovaný. A keď vidíme niekoho, že nezvláda tú svoju cestu, neodsudzujme ho. Možno práve dostáva príučku, aby si uvedomil potrebu motora a dobitej baterky.

Takže vyberme si správnu cestu, nebojme sa keď sme vyzvaní na cestu, ktorú vlastnými silami nezvládneme a dôverujme Bohu, že nám pomôže motorom alebo inými ľuďmi v pelotóne a nezabudnime si pravidelne dobíjať baterku.

Exodus90 je o trénovaní našich svalov, aby sme šliapali čo najlepšie. Je o pochopení potreby elektromotora a baterky, o zvyku pravidelne baterku dobíjať a o odvahe vybrať si cestu, na ktorú len vlastným šliapaním nemáme. Je to potrebe polotónu, keď sa stratíme z cesty, alebo keď nám dôjdú vlastné sily, či dokonca baterka. Odmenou nám bude cesta, ktorá nás naplní, dáva nám zmysel, privedie do cieľa na ktorý boli stvorené naše svaly, motor a baterka. Mojžiš mal svaly, mal elektromotor, aj baterku, mal aj pelotón (napr. Árona) a mal odvahu vybrať si cestu, na ktorú evidentne nemal svaly. Faraón mal len svaly...

Elektromotor sa baterkou sú dôležité súčasti elektrobicykla, ale je tu aj druhý extrém. Môžeme sa príliš zaoberať svojou značkovou baterkou (napr. značka Farizej) a dávať na obdiv ako ju máme vypucovanú a naleštenú, lenže pokiaľ ju nenabijeme a nepoužijeme pri šliapaní, samotná baterka nám je nanič.

Niektorí  pochybujú o existencii elektropohonu. Empirický dôkaz majú len pre vlastné svaly, ale neveria, že niečo ako elektropohon vôbec existuje. A takých nájdeme dokonca aj medzi zberateľmi naleštených bateriek. Niektorí odmietajú už samotnú myšlienku na elektropohon (nepotrebujem Boha ako barličku, vystačím si s vlastnými svalmi). Iní naopak vyčítajú elektrocyklistom, že to majú ľahké, keď môžu mať elektropohon (to je Vám hej, že máte spoveď...). Ďalší odmietajú pomoc pelotónu (načo mi Cirkev, je to len medzi mnou a Bohom). Mnohí zase dostatočne nechápu potrebu pravidelného dobíjania baterky a dobíjajú si ju príležitostne (na polnočne, krste, birmovke a svadbe). Naopak sú aj takí, ktorí sa zaoberajú len dobíjaním bateriek, ale málokedy ju použijú v elektropohone, lebo v skutočnosti nikam nevyrazia.

Kam patrím ja?