V Žiline je "krásne" nedeľné januárové ráno, vôkol všade hustá ranná hmla. Keďže skôr prevláda veľkonočné počasie namiesto kopy snehu s mrazmi lyže nepripadajú do úvahy. Ešte večer polovičke spomínam, že nedeľu by sme mohli stráviť túrou na Chatu pod Chlebom, nakoľko na Nový Rok sme boli na ďalšej ikonickej chate Malej Fatry, na Chate pod Suchým, ktorá spolu s Chatou pod Kľačianskou Magurou tvoria tzv. "Svätú trojicu" Malej Fatry. Toto pomenovanie ma napadlo až pri písaní článku, ale nakoľko sme na konzervatívnom portáli, snáď sa aj hodí. Ešte večer spomínam niečo o tom, že pôjdeme popod "lano" čím sa v Malej Fatre familiárne označuje KLD Chleb, lanovka ktorá Vás vyvezie až do Snilovského sedla. Očakávam protesty proti prevýšeniu, ale keďže clona s lanovkou zabrala nič neprichádza. Až ráno sa vyjasňuje situácia pri balení, keď oznamujem mojej nastávajúcej, že peniaze z bankomatu nepotrebujeme vybrať, my predsa ideme popod lanovku a nie lanovkou :).

Svoju púť začíname vo Vrátnej spopod Chaty Vrátna, kde sa nachádza bezplatné parkovisko, ktoré v prípade pekného počasia hlavne v lete, ale aj v zime v prípade priaznivých snehových podmienok býva beznádejne plné. Víta nás žalostný pohľad na Chatu Vrátna, ktorá je už viac rokov zatvorená. Na stredisku  je vidno nezáujem majiteľov o akýkoľvek rozvoj strediska, nakoľko podľa šumov už viac rokov sa snažia o jeho predaj. Pri príchode do Vrátnej nás víta rúbanisko, ktoré sa od poslednej jesennej náštevy ešte viac rozšírilo a pripomína mesačnú krajinu. Vo Vrátnej som viackrát bol so zahraničnými klientami, ktorí sa jednak rozplývali nad krásou Malej Fatry, z môjho pohľadu ovplyvneného aj štipkou lokálpatriotizmu najkrajším pohorím Slovenska, na ktoré sa nechytajú ani Vysoké Tatry, ale aj čudovali nad nepremyslenou a devastujúcou ťažbou v tejto lokalite. 

Cesta vedie po Zelenej značke až do Snilovského sedla. Tabuľa udáva, že túra by mala trvať cca 1h50. Ale zdatnejší turista danú trasu vie pri dobrých podmienkach absolvovať aj za 50 min až 1 hod. Prvá časť cesty vedie po zvažnici a ide o mierne stúpanie, ktoré je viac menej nenáročné až po 5 podperu lanovky. Tu sa cesta rozdeľuje, zelená značka pokračuje podod "lano" a zvažnica pokračuje priamo až popod zjazdovku v Oštiepkovej mulde. Táto trasa je využívaná predovšetkým v zime skialpinistami, ktorí smerujú buď na Chleb alebo na Veľký Fatranský Kriváň. Pred spaním som si hovoril, že nemôžem zabudnúť zobrať turistické paličky nakoľko môže byť vo vyššej polohe ľad. Samozrejme čo je pre mńa typické paličky som zabudol vziať a spomenul som si na ne až v čase keď sme sa viezli už autom. Od piatej podpery zelená značka ide už len popod lanovku, relatívne strmým kopcom, odhadujem prevýšenie cca nad 20% a predstavuje náročnú časť túry. Vo vrchnej polovici už je náľadie a snažím sa čo najmenej komunikovať s polovičkou nakoľko vidím na nej, že má toho plné "kecky" a v nad hlavou bublinu čo to ten somár zas vymyslel. Asi v tej bulbline nie je somár, ale niečo vulgárnejšie. Ale všetko zvládame a za cca. 1h10 min prichádzame do Snilovského sedla, kde sa mrzutosť na mňa vytráca s nadobudnutými endorfínami podporenými krásnymi výhladmi na krásavca Malej Fatry - Rozsutec, a stáva sa zo mňa fotograf. Na Snilovskom sedle sa nachádza koncová stanica lanovky s horskou tackárňou Panoráma s terasou a suvenír shopom. 

Ideme sa zohriať do vnútra, kde snúbenica využíva sociálne zariadenie a pobavene mi hovorí, že sú tu už unisex WC ako vo Švédsku. Odpovedám, že ešte Progresívci na Slovensku nie sú takí silný, a že omylom išla na mužské WC, ktoré bolo otvorené a nevšimla si ženské, ktoré bolo učupené v rohu. Pomaly sa chystáme na Chatu, musím rozptýliť posledné obavy, že už nás žiadna štreka nečaká, už len po mierne zvažujúcom sa teréne cca. 10 min ku chate letnou cestou. Nakoľko snehové podmienky sú viac než žalostné, letná cesta je dostupná aj na začiatku Januára. V prípade lepšej snehovej nádielky v zime sa chodí po zimnej ceste, ktorá je o niečo dlhšia. 

Fúka dosť silný vietor, čo na hrebeni Malej Fatry nie je nič nezvyčajné. Rýchlo sa mení počasie a Veľký Fatranský Kriváň sa nám zahaľuje do oblakov, tak aspoň takto nevidiac vysvetľujem kde sa nachádza, opisujem Révaivú Muldu, s ktorou som sa zoznámil počas Korony, keď tam predomňou chalani strhli lavínu. Neviem prečo ale odrhnutie lavíny, aj keď bola malá, skôr taký splaz bolo veľmi upokujúcou udalosťou kedy človek pocíti silu Stvoriteľa a krehkosť svojho bytia a svoju pominuteľnosť. 

Konečne prichádzame na Chatu, ktorá je od minulého roku po slušivej rekonštrukcii a vyzerá ako by mala vyzerať moderná chata 21. storočia rešpektujúc prírodu a miestnu scenériu. Čo viem, chata mala byť pôvodne väčšia, ale ochranári brojili proti zväčšeniu z dôvodu ochrany tuším hlucháňa, alebo iného vtáka ak sa mýlim s hlucháňom. Majiteľom je bývalý primátor Martina a podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar. Ževraj ochranári zdvôvodnili zamietnutie väčšej chaty, že nebude sa nám tu nejaký ***** maďarský rozťahova´t čomu verím, lebo to je také slovenské. Na chate si dávame šosšovicovú polievku za 6 EUR a ja nostalgicky spomínam na časy kedy tá polievka na chate stála 3 EUR. Ja si dávam aj radlera, ktorý chutí nejak skvasene. Dávam odpiť aj polovičke či sa mi to len zdá, alebo som len moc fajnový. Tá mi potvrdzuje môj podozrenie a s malou dušičkou idem ku pultu reklamovať radlera a snažiť sa ho vymeniť za kofolu. Dávam chate jedného bludištáka naviac za to, že mi to bez problémov vymenili, aj keď ešte by sa žiadalo aj malé ospravedlnenie, ale to za ten úsmev odpúšťam. Chata je v okolí Žiliny známa svojou dobrou kuchyňou s využitím lokálnych surovín, aj keď najobjednávanejším jedlom sú parené buchty, ktoré sú z polotovaru. 

Vraciame sa do Snilovkého sedla a ja rozmýšľam ako sa vrátiť na späť. Napadá ma, že pôjdeme po zjazdovke dole Oštiepkovou muldou nakoľko popod lanovkou to bolo dosť zľadovateľé a bez mačiek sa mi zdal tento variant lepší. Niekde som čítal, že kedysi sa svah popod lanovkou zo Snilovského sedla až ku Chate Vrátna využíval ako zjazdovka, ktorá mala porovnateľné paramatre s legendárnym Streifom v Kutzbuhli. V prípade dobrých snehových podmienok sa dá bez problémov a bez starosti o skĺznicu zlyžovať až ku piatej podpere, respektíve s "kameňačkami" až ku Chate Vrátna. Že to bude lepšie po Oštiepkovej mulde nebola celkom pravda, nakoľko tam bola súvislá vrstva firnového snehu, po ktorom sa slušne šmýkalo, ale aspoň sa človek mohol vrátiť dop bezstarostných detských čias a šmyknúť to aj po zadku. Dostávame sa znovu na zvažnicu, ešte jedna fotka Poludňového Grúňa zaliateho oblakmi a pozeráme na hodinky a uznanlivo kývame hlavou, že za 4 hodiny spolu s posedením na chate, veru nie zlý čas.