
Mnohí z nás poznajú ťažkosti a problémy Pána Ježiša s farizejmi a zákonníkmi. Jedným takým je aj prípad, keď Ježiš uzdravoval v sobotu. Farizeji a zákoníci sa cítili istí vo svojej „dokonalej pravovernosti“. A keď Ježiš uzdravil chorého v sobotu, hneď Ježiša odsudzovali, lebo „rušil“ sobotný pracovný pokoj. Ježiš sa zlutoval nad chorým úbožiakom, lebo mu ho bolo ľúto. Preukázal lásku a milosrdenstvo tak, ako ho hlásal počas svojho účinkovania. Ale zákoníkom a farizejom to vadilo, hneď sa nad Ježišom pohoršovali.
Pripomeňme si slová Svätého Písma : „Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!" A tamtých sa opýtal: "Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život
alebo zničiť?" Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vyšli von a hneď sa radili
o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.“ ( Mk 3,1-6 )
V živote veriaceho sa občas podobná situácia môže prihodiť. Vtedy treba nasledovať Ježišov príklad, nebáť sa posudzovania farizejov a zákoníkov, nasledovať Ježiša a „ uzdravovať“, hoci aj „v sobotu“. Pretože hlavné prikázanie, prikázanie lásky má vždy prednosť. Aj v tom je nám Ježiš vynikajúcim žiarivým príkladom...