Nemodlím sa, lebo nemám čas?...

Povinnosti, zámery, plány... Je toho veľa, čo nám prebehne hlavou počas každodenného zhonu. Vrháme sa z jednej roboty do druhej. Toto je dôležité, tamto je dôležité... Niekedy je toho toľko, že ani nevieme, kde nám naša hlava stojí! Keď sa niečo nevydarí-už je zle! Do súkolia našich plánov občas zasiahnu nepredvídané okolnosti... A už to nejde podľa našich predstáv. Následok – stres ! Plus-musíme odpísať nejaké straty.
Slovom: Je toho veľa ! Pole nášho života prináša často tŕnie. Sme smutní. Hľadáme riešenie. Obvykle si racionalizujeme prácu, hľadáme lepšie kombinácie... Aby nám to už – konečne – vychádzalo... Na modlitbu nemyslíme, veď máme veľa starostí! A potom... Na modlitbu nemáme ani čas! Veď máme ešte toľko toho na starosti! Tie naše povinnosti! Utápame sa v nich...
Hovoríme: Nemodlím sa, lebo nemám čas...
Je to naozaj tak? Je naozaj pravda, že si počas dňa nenájdeme ani štvrť hodiny na rozhovor s Bohom? Je naozaj všetko to zháňanie dôležitejšie, ako Boh, alebo ako naša duša?
Hovoríme: Nemodlím sa, lebo nemám čas...
Ale nie je to tak, že nemáme čas, lebo sa nemodlíme?
Ja som mal ten istý problém. A odkedy sa viac modlím – čuduj sa svete -
- mám viac času! Keď som modlitbu zanedbával – nestíhal som! A teraz, keď som začal Boha pozývať modlitbou ku mojim prácam, a prosiť modlitbou o ich požehnanie – začalo sa mi lepšie dariť! Už mávam viac úspešne dokončených povinností.
Odkedy sa viac modlím.
Teda: Nie je to tak, že nemáme čas, lebo sa nemodlíme?...