Kresťanstvo sa vyznačuje nádherným postojom: rozlišuje hriech od hriešnika. Hriech nenávidí, hriešnika miluje. Tak aspoň učil Kristus. Stretával sa s mýtnikmi a cudzoložnicami, no úžerníctvo a neveru jednoznačne odmietal. A hoci často kritizoval farizejov, nikdy sa im nevyhýbal a rozprával sa s nimi. Rozlišoval činy človeka od jeho osoby.
Podobne konala aj celá plejáda jeho nasledovníkov (František z Assisi, Vincent de Paul, Filip Neri, Don Bosco, Matka Tereza, Ján Pavol II. a ďalší). Každý z nich si bol vedomý, že komunikáciou a stretávaním ľudí (hoc s nelichotivou povesťou) nič nepokazí. Minimálne sa od nich môže dozvedieť dôvody ich pádov, životné postoje a pohľady. Maximálne sa niekto z nich dá na lepšiu cestu.
Dnes prezident SR Andrej Kiska nepozval do prezidentského paláca šéfa ĽS-NS Mariána Kotlebu. Mohol. Nič by tým nepokazil. Aspoň by sa niektoré informácie dozvedel (prípadne si ich overil) priamo z prvej ruky. On sa však spoľahol zrejme na informácie z médií, ktorým, myslím, že sám často neverí. No predovšetkým, neodlíšil skutok od človeka (resp. od 200.000 ľudí, ktorých reprezentuje).
Aby som do toho neskĺzol aj ja, nepíšem, že prezident je nekresťanský, či neľudský. No minimálne dnes sa tak zachoval. Ako aj mnohí ďalší.