Poškodzovanie dobrého mena Igora Janckulíka

Som bývalý riaditeľ Úradu ŽSK a mám dostatok informácií o tom, ako sa pripravovalo a prebiehalo verejné obstarávanie (VO) prímestskej autobusovej dopravy. Spomínaný problém obstarávania bol legislatívne, zmluvne, prevádzkovo a ekonomicky extrémne zložitý. Situácia na trhu verejnej autobusovej dopravy bola historicky taká, že nedávala takmer žiadny priestor pre výber dodávateľa, zároveň bolo potrebné splniť veľké množstvo protichodných legislatívnych požiadaviek v neprimerane krátkych termínoch. Väčšina čitateľov asi vie, aké prieťahy nastávajú vo výberových konaniach, koľko detailov treba ošetriť a ako dlho to trvá. 

Z môjho pohľadu dodržať všetky podmienky, splniť všetky lehoty a vysúťažiť kvalitnejšiu službu pre kraj a zároveň nižšiu cenu, bolo iba želanie s nulovou pravdepodobnosťou na úspech. Toto bolo zrejmé, ak nie od samého začiatku, tak určite v priebehu práce širokej škále odborníkov pre danú problematiku. Prakticky všetky kraje preto riešili tento stav dodatkom, nakoľko to bolo cenovo a prevádzkovo najvýhodnejšie. Ísť do súťažného riešenia v prípade ŽSK bolo možno na prvý pohľad správne, toto tvrdenie nik nevyvracia, avšak navrhnuté riešenie z pohľadu odborného, ekonomického a právneho nanajvýš polemické. Malo za následok neprimerané navýšenie nákladov pre kraj, ktoré teraz chýbajú hlavne pri investíciách.

Konkrétne ide o nasledujúce čísla: V roku 2019 boli náklady na prímestskú autobusovú dopravu za cca 23,5 miliónov eur, táto suma bola ešte pred súťažou. Po súťaži každý rok je táto suma zvýšená zhruba o 5-miliónov eur, to znamená, že za tri roky prišiel kraj o viac ako 15-miliónov eur!

Na základe reálnych dopadov chybne nastavenej súťaže a zvolenému prístupu ŽSK možno preukázať zlyhanie pri tak významnom verejnom obstarávaní v rámci kompetencií vyšších územných celkov.  

Celkovo ide o veľmi zvláštne vyhodnotenie celej situácie z pohľadu súčasnej županky. Faktom je, že 7 z 8 samosprávnych krajov odborne a právne vyhodnotili situáciu odlišným spôsobom ako ten Žilinský (uzatvorili dodatok) a tomu jedinému hrozia sankcie za zvolený postup. Taktiež je faktom, že Igor Janckulík vtedy ešte ako regulárny podpredseda kraja na krajskom zastupiteľstve niekoľkokrát -opakovane žiadal predložiť právno-ekonomickú analýzu dopadov zvoleného postupu riešenia situácie v oblasti zabezpečenia dopravnej obslužnosti kraja. Do dnešného dňa však nikto nevidel relevantné právne stanovisko, že zvolený postup vedenia ŽSK bol jediným možným riešením danej situácie. Uvedeným konaním sa samosprávny kraj dostal do nevýhody pri samotných rokovacích konaniach s dopravcami. Familiárne povedané, z očakávanej výhody si vedenie kraja urobilo vlastným konaním nevýhodu. Išlo a ide o asi najväčšie a najrozsiahlejšie verejné obstarávanie z pohľadu kraja, pred začatím ktorého bolo vhodné mať premyslené alternatívne riešenie pre zabezpečenie svojich zákonných kompetencií. Len pre ilustráciu, vyhlásiť VO na dva roky bola v jednoduchosti povedané ekonomicky neúnosné riešenie. 

V danej situácii označiť Igora Janckulíka za človeka, ktorý presadzuje nezákonné postupy, mi pripadá nekorektné. Presadzoval riešenie, ktoré by bolo najlacnejšie v prakticky bezvýchodiskovej situácii. Kraj by z tohto riešenia v porovnaní so súčasnou situáciou profitoval. Najviac ma to však mrzí preto, že Igor Janckulík nikdy nekonal v neprospech verejnosti a v rozpore s dobrými mravmi. Nerobil a ani nerobí žiadne rozhodnutia za judášsky groš alebo za prísľub nejakej výhody.

Príspevok napísal bývalý riaditeľ ŽSK Ing. Ladislav Gabčo, CSc., ktorý požiadal majiteľa blogu o zverejnenie v danom denníku.