Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. júl 2022

Pavol heretik, alebo ako sa už Písmo dívalo na Pavla

16. nedeľa v cykle C nám počas liturgie servíruje druhú porciu z Listu Kolosanom. Po minulotýždňovom hymne „o vyvýšenom Mesiášovi“ (1,12-20 + 21-23), ktorý v liste nasleduje hneď po úvode (1,1-11), nadväzujeme hneď na časť, ktorá vzbudzuje mnohé prekvapivé otázky ale aj odpovede. Jej téma by sa dala zhrnúť do nadpisu „O trpiacom apoštolovi“.
Pavol heretik, alebo ako sa už Písmo dívalo na Pavla

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Bratia, teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.
Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo, tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým. Im chcel Boh dať poznať bohatstvo slávy tohoto tajomstva medzi pohanmi, a ním je Kristus vo vás, nádej slávy.
My ho zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi. (Kol 1, 24-28)

Tak ako pri mnohých iných biblických knihách, aj List Kolosanom sa dá členiť na mnoho spôsobov. Rôzne názory odborníkov sa v tomto zmysle týkajú aj našich liturgických veršov. Kým niektorí ich považujú za súčasť „tela“ listu, ktorý nasleduje po úvode, iní tento úryvok spolu s hymnom vyčleňujú ako osobitnú teoreticko-náukovú pasáž, po ktorej nasleduje pareneticko-praktický obsah spisu. A zasa ďalší ju vidia ako súčasť špecifickej a osobitnej vlastnej časti. Ak by sme sa priklonili k tretej možnosti, ku ktorej som sa priklonil už v úvode, tak hovoríme zhruba o sekcii 1,24-2,5. Zameriavajúc sa však iba na to, čo zaznie na liturgii (1,24-28), rozdelím toto svoje skromné zamyslenie a perikopu na tri časti. Pred tým však ešte na okraj pripomínam, že nejde o ľahký text, aj vzhľadom na to, že v origináli ho tvorí jedna veta.

Prvú časť tak tvorí v. 24. A hneď v ňom nás čaká bomba. Obsahuje totiž výpoveď, ktorá je teologicky tak kontroverzná, že si s jej rozborom naplnia obsah aj celé knihy. Posúďte znova sami: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ Zmienka o dopĺňaní Kristových utrpení zo strany autora listu môže pozorného čitateľa hneď pobúriť. Aké dopĺňanie? Vari Kristovo utrpenie nestačilo? Čo si to o sebe Pavol myslí! Pokusy o vyriešenie týchto otázok spočívajú v dvoch rovinách. Prvá je gramatická. Jazykovedci sa snažia vec objasniť posvietením si na genitívnu väzbu „Kristove utrpenie“ (dosl. „trápenia Krista“). Koiné gréčtina, ktorou je list písaný, pozná pri tomto gramatickom páde viacero významov. Genitív môžeme v tomto prípade vnímať byť subjektívny („Kristove trápenia“), objektívny („trápenia pre Krista“), alebo kvantitatívny („trápenia ako Kristus“). Druhou oblasťou riešení tohto problému je autorstvo listu. Ak ho považujeme za autentické Pavlove slová, tak tu ide o odvážne, až mystické stotožnenie sa Apoštola s Kristom. Väčšia časť bádateľov však tento spis považuje za pseudoepigraf, čiže o list, ktorý čerpá z Pavlovej náuky a štýlu, ale ktorého autorom je niekto, kto toto napísal až po Pavlovej smrti a zaštítil sa pritom jeho autoritou. V takomto prípade možno tieto odvážne slová považovať za obdivnú reflexiu života Apoštola pohanov.

Misia si vyžaduje dávku znášaní rôznych trápení, ktorých zmysel možno nájsť v Ježišovom príklade a v dobre, ktoré je na prospech pre všetkých členov Cirkvi. Zdieľať

Čo z toho je pravda? Neviem. Tu nech špekuluje každý sám za seba. Ako moju odpoveď prijmite toto. Z kontextu iných Pavlových slov, ho možno len ťažko obviniť, žeby sám seba staval do pozície Krista alebo Boha. Posolstvo tohto verša treba vnímať skôr v realite, že misia si vyžaduje dávku znášaní rôznych trápení, ktorých zmysel možno nájsť v Ježišovom príklade a v dobre, ktoré je na prospech pre všetkých členov Cirkvi.

Vlastníkom tajomstva nie je nejaká exkluzívna kasta zbožnejších a múdrejších, ale všetci členovia Cirkvi. Zdieľať

Druhá časť úryvku sa dá zadefinovať vo veršoch 25-27. Tu sa hovorí o tajomstve, ktoré bolo zjavené. Jeho obsah spočíva v tom, čo pre svet urobil Kristus. Zo zmyslu, ktoré možno z tejto časti pochopiť, vyplývajú dve základné praktické implikácie. Kristovo tajomstvo je definitívne a svet už nemusí čakať na nič inšie. Druhá zjavná skutočnosť hovorí o tom, že vlastníkom tohto tajomstva nie je nejaká exkluzívna kasta zbožnejších a múdrejších (čím sa naráža na polemiku nachádzajúcu sa v rámci listu), ale všetci členovia Cirkvi, ktorých tu preto autor označuje za svätých. Títo všetci toto tajomstvo vlastnia a hlavne žijú. Ide totiž o samotného Krista medzi nimi, ktorý majú veriaci všetkým prezentovať ako „nádej slávy“ (v. 27).

Celá misionárska a učiaca činnosť apoštolov všetkých čias sa má zároveň zameriavať, aby boli jeho prijímatelia vo svojej viere zrelí. Zdieľať

Tretia časť čítania je obsiahnutá opäť v jednom verši (28). Vyššie spomenuté tajomstvo je cez hlásanie určené všetkým ľuďom, bez rozdielu. Nikto nie je vyňatý. Celá misionárska a učiaca činnosť apoštolov všetkých čias sa má zároveň zameriavať, aby boli jeho prijímatelia vo svojej viere zrelí. Univerzálnosť a dôraz na zrelosť nám takto veľmi aktuálne hovorí do svedomia aj dnes. V časoch, kedy sa problémy s evanjelizáciou a katechizáciou stretávajú práve s problémami uzavretosti a infantilnej povrchnosti.

Inzercia

Len niekoľko veršov nám takto opäť dáva pochopiť ako sa Písmo pozerá na Pavlovo pôsobenie. Na jeho osobné prežívanie svojho poslania, ale aj na princípy, ktorými sa riadil. Nie je toto skutočne výživnou dávkou na rast ich poslucháčov aj v túto nedeľu?

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

obrázok: wikimedia

 

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Úcta k rodičom

Úcta k rodičom

„Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“ (Dt 5,16)

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.