Kauza Galileo je mýtus: rozhovor s historikom z Oxfordskej univerzity

Dr. William E. Carroll je historikom na Oxfordskej Univerzite, pôsobí na Fakulte teológie a náboženstva a je členom Inštitútu Tomáša Akvinského. Sústreďuje sa na recepciu aristotelovskej vedy v stredovekom islame, judaizme a kresťanstve a na vývoj náuky o stvorení ex nihilo, ako aj na vplyv stredovekých diskusií o stvorení a prírodných vied na súčasnú analytickú vedu. Zaoberá sa aj výskumom fenoménu Galileo a inkvizíciou.

Pápež Ján Pavol II. v roku 1992 formálne rehabilitoval Galilea. Pre mnohých to bol znak, akoby Katolícka cirkev konečne prijala heliocentrizmus. Vy však tvrdíte, že všeobecne známa verzia tejto kauzy je mýtom. Kto bol Galileo Galilei a čo bolo prvým dôvodom, ktorý ho dostal do konfliktu s Katolíckou cirkvou?

Galileo Galilei sa narodil v Pise v roku 1564. V tých časoch bola autorita Cirkvi často spochybňovaná. Bolo to storočie reformácie a Kopernikovej astronómie. Teleskopické objavy Galilea ho presvedčili o tom, že Kopernik má s heliocentrizmom pravdu. V roku 1610 vydal Hviezdneho posla, v ktorom publikoval svoje objavy. Jeden z publikovaných objavov boli štyri mesiace Jupitera. Tento objav je dôležitý pre pochopenie kauzy Galileo.

Prečo?

Pretože sa tým stiera hlavná námietka proti Kopernikovej astronómii (Kopernik tvrdil, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ale Slnko). Niektorí učenci totiž tvrdili, že je absurdné myslieť si, že by mohlo existovať viac ako jedno centrum pohybu vesmíru. No z tohto bolo zrejmé, že vo vesmíre existovali aspoň dve centrá pohybu, ktorými boli Zem a Jupiter.

Kopernikova astronómia sa v tej dobe považovala za nebezpečnú. Čím?

Bola znepokojením v dvoch smeroch. Teológovia sa obávali jej vzťahu so Svätým Písmom, keďže niektoré biblické pasáže (Joz 10, 12-13; Ž 19, 6 alebo Kaz 1, 5) naznačujú, že Slnko obieha okolo Zeme. Potom bola problémom pre filozofov, keďže heliocentrizmus je v rozpore s princípmi Aristotelovej fyziky.

Kopernikova astronómia vrhala pochybnosti na vtedy samozrejmé veci.

Karmelitán Paolo Foscarini sa však vo svojej eseji vyjadril, že Biblia môže byť interpretovaná tak, aby bola v súlade s Kopernikovou astronómiou.

Áno. Foscarini sa v roku 1615 vyjadril, že Biblia môže byť interpretovaná tak, aby bola konzistentná s Kopernikovou astronómiou. Toto však nebolo ničím novým, ako mnohí mylne predpokladajú. Už storočie predtým katolícky teológ Melchior Cano tvrdil, že Sväté písmo by malo byť interpretované v súlade s vedeckými objavmi, a nie naopak.

Na Foscariniho esej zareagoval listom Kardinál Bellarmín. List bol jednou z prvých reakcií cirkevných kruhov v rámci prípadu Galileo. Čo bolo obsahom listu?   

Bellarmínova reakcia, kópiu ktorej dostal aj Galileo, je významným bodom kauzy. Bellarmínovi sa zdalo, že Galileo a Foscarini uvažujú len hypoteticky. V tom Bellarmín nevidel žiadne nebezpečenstvo, keďže matematická hypotéza neznamená veľa. Bellarmín ďalej uviedol, že snaha o potvrdenie heliocentrického modelu je nebezpečná, pretože môže popudiť scholastických teológov a filozofov a zároveň naznačuje, že sa Biblia v tejto veci mýli. Kardinál mal aj teologickú výhradu. Kopernikova astronómia totiž vedie k inej interpretácii Písma, než akej sa držali Svätí Otcovia a všetci grécki a latinskí komentátori. Napriek všetkému kardinál Bellarmín bol ochotný reinterpretovať biblické pasáže, ak by sa vedecky podarilo preukázať existenciu obehu Zeme okolo Slnka. 

... kardinál Bellarmín bol ochotný reinterpretovať biblické pasáže... 

Takže kardinál Bellarmín bol naklonený tomu, že Zem môže obiehať okolo Slnka, ak by sa to podarilo preukázať?

Áno.

Galileo v roku 1615 napísal list veľkovojvodkyni Kristíne, ktorý patrí k podstatným častiam kauzy. V čom je tento list podstatný a čo bolo jeho obsahom?

Tento list ukazuje, ako Galileo videl kontroverziu týkajúcu sa Kopernikovej astronómie. V liste označuje svojich nepriateľov ako neschopných vyvrátiť jeho argumenty, nesprávne označuje Kopernika za kňaza a podobne. Avšak dôležité je, že sa k tomuto listu pristupuje veľmi nekriticky. List je totiž len Galileovou verziou udalostí. Galileo sa navyše v liste nesnaží dokázať pravdivosť heliocentrického modelu, ale poukázať, že heliocentrizmus je dobre podložená hypotéza. Galileo mal na pamäti Bellarmínov list a bol si vedomý potreby vedeckej demonštrácie. Od teológov očakával, že vstúpia do vedeckej dišputy, ale vedeckú demonštráciu neposkytol.

Ale Galileo citoval viacerých významných teológov vrátane sv. Augustína. Nemala by byť Biblia interpretovaná v súlade s preukázanými prírodnými javmi?

Áno, citoval ho. Sv. Augustín naozaj povedal, že by sme mali Písmo interpretovať tak, aby sme tým nepopierali existenciu preukázaných prírodných javov. Avšak, ako som už uviedol, Galileo neposkytol žiadny dôkaz, ktorý by postačoval na to, aby sa zmenila vtedajšia interpretácia Biblie. Navyše videl v Biblii autoritu v oblasti vedy, ktorú popierali aj Augustín, aj Akvinský. Predovšetkým si myslel, že vo Svätom písme sa nachádzajú vedecké pravdy, ktoré môžu byť odhalené exegétmi rešpektujúcimi vedu. 

Inkvizícia v roku 1616 poverila teológov, aby zhodnotili povahu heliocentrickej astronómie vo svetle biblických zjavení. Aký bol ich záver?

V ich správe bolo uvedené, že heliocentrický model je „bláznivý a absurdný“ vo filozofickej podstate a „formálne heretický, keďže explicitne protirečí viacerým pasážam Svätého písma.“ Musíme si však uvedomiť dve veci. Po prvé, bola to iba záverečná správa komisie, nie oficiálne vyhlásenie Cirkvi. Po druhé, teológovia neargumentovali – ako si mnohí mylne myslia – tým, že heliocentrický model je chybný, lebo protirečí Biblii. V skutočnosti argumentovali presne opačne, pretože výslovne uviedli, že heliocentrizmus je „chybný a absurdný“ filozoficky, teda vedecky. Až s vedomím, že ide o filozofickú absurditu, urobili teológovia záver, že heliocentrický model protirečí Biblii, a nie naopak. 

Až s vedomím, že ide o filozofickú absurditu, urobili teológovia záver, že heliocentrický model protirečí Biblii a nie naopak. 

Čo sa stalo potom?

Galileo dostal na základe pokynu od pápeža Pavla V. príkaz od kardinála Bellarmína, aby nezastával, neučil alebo neobhajoval Kopernikovu astronómiu. Toto bol súkromný príkaz. V roku 1616 už ale Posvätná kongregácia indexu zaradila do tohto zoznamu zakázaných kníh všetky publikácie, ktoré podporovali heliocentrizmus. Toto disciplinárne rozhodnutie (nie doktrinálne!) bolo síce nerozumné a unáhlené, ale opatrenia Inkvizície vychádzali z podriadenia Biblie geocentrickej kozmológii. Inkvizícia teda nenútila Galilea vybrať si medzi vedou a vierou. Galileo bol síce presvedčený o heliocentrizme, ale v tom čase neposkytol žiadnu presvedčivú vedeckú demonštráciu. 

V roku 1624 poskytol pápež Urban VIII. Galileovi až šesť audiencií. O čom pápež s Galileom diskutoval?

Záznamy naznačujú, že pápež povedal Galileovi, že môže písať o Kopernikovej astronómii, pokiaľ bude písať v hypotetickej rovine. Tu narážame  na problém dvoch významov slova „hypotetický“. Kým pápež mal na mysli matematickú hypotézu, Galileo mal na mysli fyzikálnu hypotézu. Fyzikálna hypotéza má silnejšiu povahu ako matematická hypotéza (matematická hypotéza je len abstraktným opisom). Už v liste kardinála Bellarmína Foscarinimu sme mohli pozorovať tento problém.

Galileo v roku 1632 publikoval známy Dialóg o dvoch systémoch sveta, na základe ktorého bol odsúdený. O čom bola táto kniha?

Kniha je napísaná formou rozhovoru medzi tromi mužmi: Salviatim (zástanca heliocentrizmu), Simpliciom (zástanca geocentrizmu) a Sagredom (neutrálna strana). Argumenty síce neboli mienené ako vedecká demonštrácia Kopernikovej astronómie, ale svojou povahou boli ďaleko za hranicou fiktívnej matematickej hypotézy. A Simpliciovi sa navyše v debate príliš nedarilo. 

Galileo bol síce presvedčený o heliocentrizme, ale v tom čase neposkytol žiadnu presvedčivú vedeckú demonštráciu. 

Ako zareagovali autority v Ríme?

Rím bol presvedčený, že Galileo v nejakom smere predsa len zastával heliocentrický model. Pápež Urban VIII. v roku 1632 nariadil, aby sa zastavilo publikovanie Dialógu a ustanovil špeciálnu komisiu, ktorá mala túto knihu preskúmať. Urban VIII. sa navyše mohol cítiť osobne podvedený, lebo Galileova podpora heliocentrizmu sa neniesla v hypotetickej rovine, o ktorej sa rozprávali počas audiencií v roku 1624. Správa komisie bola pre Galilea negatívna a bolo mu nariadené, aby sa dostavil do Ríma na proces, ktorý sa uskutočnil v roku 1633.

Ako Inkvizícia rozhodla?

Keďže sa Galileo nedržal hypotetickej roviny v zmysle, ktorý bol požadovaný Rímom, porušil príkaz z roku 1616. Predbežné pojednávanie sa uskutočnilo v apríli 1633. Následne Galileo uznal, že Dialóg podporoval heliocentrizmus viac, ako zamýšľal, a vyjadril ľútosť nad touto chybou. Záver z pojednávania bol odoslaný pápežovi, ktorý rozhodol, že Galileo musí byť vypočutý, aby sa zistilo, aké mal úmysly. Galileo poprel akýkoľvek zlý úmysel. Na základe tohto Inkvizícia usúdila, že Galileo bol „podozrivý z herézy“. V júni 1633 Inkvizícia nariadila Galileovi, aby verejne a oficiálne vyhlásil, že sa Zem nehýbe. Galileo, hoci nerád, podvolil sa tomuto nariadeniu. K tomu mu ešte bolo uložené domáce väzenie v jeho vile neďaleko Florencie, kde ostal až do svojej smrti v roku 1642.

Takže Galilea uznali vinného z herézy?

Nie. To je presne to, čo sa nestalo. Inkvizícia uviedla, že Galileo bol podozrivý z herézy, ale nie, že bol vinný. Byť „podozrivý z herézy“ je stupeň, ktorý je menej závažný, ako „byť vinný z herézy“. Rozsudok mal disciplinárnu povahu, nie doktrinálnu. Geocentrický model nikdy nebol súčasťou doktríny Katolíckej cirkvi, ako si mnohí mylne myslia. Niektorí pápeži a teológovia si síce mysleli, že heliocentrizmus je herézou, ale zdôrazňujem, že geocentrizmus sa nikdy nestal súčasťou cirkevnej doktríny.

Geocentrický model nikdy nebol súčasťou doktríny Katolíckej cirkvi, ako si mnohí mylne myslia.

Bolo tento disciplinárny rozsudok správny? Nebolo rozhodnutie Inkvizície príliš prísne a nespravodlivé?

Galileo neposlúchol disciplinárny príkaz, ktorý mu bol daný v roku 1616, takže z tohto hľadiska rozhodnutie bolo správne. Zo strany Inkvizície však bolo z princípu nerozumné a unáhlené vydať takýto rozsudok. Inkvizícia totiž nekriticky prijala geocentrickú kozmológiou a myslela si, že Biblia obsahuje vedecké tvrdenia. V tomto ohľade bol teda rozsudok nesprávny. 

Mám na mysli skôr trest domáceho väzenia. Bolo mu dovolené opustiť domáce väzenie? Nebol tento trest príliš krutý? 

Galileo sa musel zdržiavať vo svojej vile v Acetri, neďaleko Florencie. Nemáme žiaden dôkaz, že by porušil toto nariadenie. Vtedy bol už dosť starý a slepý. Navštevovali ho významné osobnosti, vrátane básnika Johna Miltona. Čo sa týka krutosti, musíme byť obozretní pri aplikovaní dnešného chápania tohto pojmu na 17. storočie. Galileo nikdy nebol mučený. 

Ako sa následne vyvíjala cirkevná prax v otázke disciplíny vydávania kníh podporujúcich Kopernikovu astronómiu?

Zákaz z roku 1616 bol postupne zmierňovaný. Napríklad v roku 1757 Zoznam zakázaných kníh už neobsahoval knihy podporujúce heliocentrizmus. Ale zlyhalo sa v tom, že zmena cirkevnej praxe v otázke zákazu neprebehla rýchlejšie. To len posilnilo mýtus, že v kauze Galileo existuje konflikt medzi vierou a vedou.

V roku 1757 Zoznam zakázaných kníh už neobsahoval knihy podporujúce heliocentrizmus.

Hnutie Nového ateizmu, ktorého hlavnými predstaviteľmi sú Dawkins, Dennett, Hitchens a Harris, vykresľuje Galilea ako sekulárneho hrdinu. Bol Galileo ateista alebo aspoň agnostik?

Nie. Galileo bol veriaci, dokonca katolík.

Teraz, keď už máme lepší obraz o celej kauze, sa môžeme opýtať, kde urobila chybu Cirkev a kde Galileo?

Konflikt medzi Galileom a Inkvizíciou sa odohral v kontexte vzájomne rešpektovaných princípov katolicizmu. Aj Galileo, aj teológia Inkvizície prijali názor, že Biblia obsahuje vedecké pravdy alebo že by mohla byť použitá v potvrdení vedeckých záverov. Je zjednodušením povedať, že Galileo alebo Cirkev urobili chybu bez poukázania na konkrétne oblasti. V kontexte kauzy ako celku pýtať sa, kto urobil chybu a kto nie, zastiera niektoré detaily, ktoré musia byť vzaté do úvahy. Takisto musíme rozlišovať medzi filozofickými, teologickými, disciplinárnymi aspektmi a prezieravosťou niektorých krokov. Galileo príliš rýchlo urobil záver, že bude mať k dispozícii potrebnú demonštráciu heliocentrizmu, keďže mnoho jeho argumentov záviselo práve od demonštrácie, ktorú nakoniec neposkytol. Inkvizícia na druhej strane urobila chybu (vedecky aj filozoficky) v tom, že nepripustila možnosť vedeckej demonštrácie heliocentrizmu. Obe strany sa mýlili v tom, že otázky astronómie boli hrozbou pre Bibliu alebo ju podporovali ako zjavené Božie slovo.

Viackrát ste sa vyjadrili, že Galileo neposkytol vedeckú demonštráciu svojej hypotézy. Naozaj k tomu nikdy nedošlo? 

Galileo v roku 1616 očakával, že získa vedecký dôkaz na základe prílivu a odlivu. Podľa Galilea mal byť príliv a odliv zapríčinený dvojitým pohybom Zeme, teda otáčaním okolo svojej osi a obehom okolo Slnka. Nepodarilo sa mu to však vedecky demonštrovať. To, či si Galileo subjektívne myslel, že poskytol potrebnú vedeckú demonštráciu alebo nie, je predmetom dohadov v odborných kruhoch. Objektívne však vedeckú demonštráciu nikdy neposkytol. Tu musíme mať však na zreteli, že pre Galilea (a takisto pre Inkvizíciu vrátane Kardinála Bellarmína) je vedecká demonštrácia argument, ktorý dokazuje, že daný jav je nezvratne pravdivý a že boli preukázané jeho príčiny. Galileo vedu nevnímal ako pravdepodobnú alebo hypotetickú, ako je to dnes. 

Súčasná kultúra opisuje Inkvizíciu tej doby ako bigotnú a neľudskú inštitúciu. Je tento obraz o Inkvizícii pravdivý? 

Inkvizícia zastávala názor, že jej kroky boli urobené v rámci jej kompetencie chrániť učenie Cirkvi. Mýlila sa síce, že Kopernikova astronómia bola hrozbou pre Bibliu, avšak Sväté písmo nikdy nevnímala ako autoritu, ktorá rozhoduje o otázkach vedy. Inkvizícia jednoducho nemala v úmysle podriadiť vedu autorite Svätého písma.

Aké ponaučenie nám z tejto kauzy vyplýva?

Mnohí si z kauzy zobrali to, že by malo byť možné meniť doktrinálne vyhlásenia Cirkvi. Takéto „ponaučenie“ je však zlé, lebo je v rozpore s neomylnosťou pápeža. Tento záver navyše vychádza zo zlého pochopenia kauzy, teda z mylného predpokladu, že odsúdenie Galilea bolo doktrinálneho charakteru. Čo by sme si však určite mali vziať ako ponaučenie, je to, že sa máme držať vedeckých demonštrácií a že pri posudzovaní prírodných javov nemáme začínať s biblickými textami.

... máme (sa) držať vedeckých demonštrácií a že pri posudzovaní prírodných javov nemáme začínať s biblickými textami. 

Posledná otázka. Keď Galilea odsúdili, zamrmlal si známe „a predsa sa točí!“?

Nie. Toto je legenda. Nemáme na to žiadny dôkaz. 

Rozhovor bol autorizovaný. 

Na záver chcem poďakovať Spoločenstvu Ladislava Hanusa a Kolégiu Antona Neuwirtha, vďaka ktorých aktivitám som mohol osobne spoznať Dr. Carrolla na BHD a nadviazať s ním kontakt. Bez BHD by tento rozhovor nevznikol.