Reakcia na blog: Záleží slovenským katolíkom na umení? (Simona Dvorská)

Záleží slovenským katolíkom na umení? Na dedičstve - áno - na umení - nie. Ale otázka, prečo tomu tak je a prečo je to tak zle, stojí určite za hlbšiu i širšiu diskusiu. Profesne zdieľam so svetom umenia málo vonkajších skutočností. S výnimkou jednej vnútornej. A kvôli tomuto prieniku si trúfnem prispieť do diskusie.

Čo zaznelo

Simona Dvorská napísala blog, v ktorom nakombinovala osobný postoj s názormi L. Hanusa o prístupe Slovákov k umeniu. Text prezentuje názory, že Slováci sa utiekajú k "nečinnému a obrannému pietizmu" alebo stavia na predpokladoch, že pre slovenského katolíka je umenie nedôležitou kratochvíľou alebo (pre spásu) škodlivým útekom. Autorka sa bráni, že „ ... týmto prístupom nebudeme vedieť autenticky tvoriť, ani budovať svoje stanoviská a postoje tak, aby sme cez ne mohli pritiahnuť pozornosť sekulárneho sveta ... " a predpovedá, že „ ... posun ku kultúrnosti slovenských katolíkov nastane až po zmene ich postoja k umeniu."

S prezentovanými názormi sa plne stotožňujem, aj keď Hanusov názor o údajnej "prirodzenej dispozícii (Slováka) k ušľachtilosti, k dôstojnosti zmýšľania a chovania" zdieľam veľmi málo. Od slovenskej vážnosti tzn. chlapskej odmeranosti, nedôvery, neochoty vyčnievať a notorickej zamračenosti je veľmi dlhá cesta k noblese a štýlu. 

Pred pár týždňami som na príkladoch demonštroval kritický názor, že mnohí kresťania v rozhodovacích funkciách nielen že spoločný priestor nezušľachťujú, ale ho naopak hyzdia. Vyjadril som výhradu, že kresťanské umenie „zaleje do betónu obecná firma, zaplatí miestne "MNV" alebo fara. Spoločenstvo sa na novej dominante podieľa maximálne „hodením do zvončeka" alebo platením daní. Diela vznikajú bez „širšej diskusie, vízie a osobného zapojenia komunity a kultúrnej obce."

Nie je náhoda, že blog Simony Dvorskej je z každej strany obkľúčený plejádou názorov (blogov) na našu politiku, geopolitiku a vojnu, kultúrno-etické otázky, rodinu, Bibliu, vzťahy, zamyslenia o osobnostiach a iné. Všeľudový konzervatívny záujem o úvahy o umení a témy cez optiku umenia je miniatúrny.

Aby sa téma nezaplnila len emóciou zmaru, skúsim prispieť názorom, ktoré kultúrnu pasivitu slovenských katolíkov popíše ako problematiku vyššieho rádu. 

Ako uvažuje o Bohu progresívny umelec

Oscar Wilde napísal vo väzení, v ktorom pikal za svedectvá o svojom nesalónnom živote s mužmi, mužmi nízkych mravov a mužmi nízkych mravov a veku, dielo de Profundis. Toto dielo je ľudsky veľmi dojemnou výpoveďou nenávratne zlomeného, podrobeného a potupeného človeka-umelca-bývalej superstar. Časti z vás sa bude zdať zmienka tohto autora v kontexte diskusie o slovenskom katolicizme hanebná alebo minimálne problematická. Podobne ako volá Simona Dvorská ku konfrontácii s umeleckým dielom, budem sa vás snažiť presvedčiť o opaku - o veľkej hodnote uvedených výrokov.

Oscar Wilde napísal v jednej časti spomenutého diela oslavnú výpoveď o Kristovi a umení. Jej časť sa mi vybavila ako konceptuálny protipól k mentálnemu modelu, ktorý slovenský katolík nosí v hlave o Bohu, ako aj o estetike.

„Skutečná základna jeho (Kristovej) povahy byla tatáž, jako povahy umělcovy, prudká a vroucí obrazotvornost. On uskutečnil v celé oblasti lidských vztahu onu účast imaginace, ktorá je v oblasti Umění jediným tajemstvím tvorby. Pochopil malomocenství malomocného, slepotu slepcovu, zlou bídu toho, jenž žil pro rozkoš, záhadnou chudobu bohatého... Celá jeho predstava lidství vytryskla z imaginace a muže byt pojata jen jí."

Abstraktným myslením k plnosti a jednote významu

Zložitejší jazyk textu nie je jediná prekážka, prečo medzi progresívnou modlou a usedeným slovenským katolíkom nevznikne spojenie s výnimkou konštatovania: „Bolo to pekné." Za nepochopením je tá abstraktná účasť imaginácie, ktorú Wilde vidí neustále pôsobiť v živote Krista. Tá v Slovákovi-katolíkovi nerezonuje a je v texte skôr trpená ako kontextuálny podklad. Tá istá imaginácia (tzn. hľadanie vhodnej abstrakcie) urobila z nám blízkeho „slovenského" Andy Warhola kozmopolitný umelecký idol. A aj tak mu roduverní Slováci nerozumejú dodnes (a asi ani nechcú). Títo umelci vrátane Krista neboli úspešní len dielom.

Oni boli úspešní, lebo boli dielom.

Boli predobrazom svojich obrazov, jazykom kníh o vlastných úvahách. Zamýšľať sa oddelene nad dielom a autorom prestalo dávať zmysel. Abstrakcia (v prípade Krista metafora Božskej lásky k človeku, v prípade Warhola originalita vyfabrikovanej samozrejmosti) sa preliala do jazyka, výzoru, chovania a vývoja udalostí. Význam svojej metafory napĺňali vo viacerých polohách a úrovniach súčasne.  Tým rozprašovali svoje posolstvo spôsobom, ktoré na vás prší z každej strany a situácie.

Umelecká metafora a abstrakcia ako evolučný nástroj zušľachťovania

Dnes už metafory (ako aj iné druhy abstrakcie) nie sú len ľúbivé ornamenty v literatúre a inom umení. Abstrakcie ako mentálne konštrukty a najvyššia forma abstraktného myslenia sa stali serióznym predmetom skúmania v kognitívnej vede a psycholingvistike. To je tá duša, ktorá nás oddelila od zvierat. Tam tkvie samotná podstata človeka.

Ale ak nevidíme zmysel v abstraktnom uvažovaní, prečo by sme ho mali vidieť umení? Umenie je výsledkom pokročilého abstraktného uvažovania. Ak necítime, že nás abstraktné myslenie teší, alebo nás robí lepšími, nevidíme ani zmysel umenia. 

Akceptujeme kľúčové metafory (Boh je láska, na počiatku bolo Slovo, Ja som svetlo sveta, atď.) ako pravdivé. Robíme to už automaticky bez toho, aby sme sa zamýšľali ako sú v samej podstate nesamozrejmé. Kristus, aby naplnil význam svojej superkomplexnej metafory pre človeka (abstraktného umenia pre diváka), musel nielen svojím umením žiť, ale musel tak aj umrieť.

„A ježto vědel, dík umělecké povaze toho, jemuž byly utrpení a hoře tvary, v nichž mohl uskutečniti svuj pojem krásna, že myšlenka nemá ceny, pokud se nestala tělem a obrazem Trpitele a takto podnítil a ovládl umění, jak se to řeckým bohům nikdy nepodařilo."

Bez zvedavosti, kvalitného umenia a ochoty nad ním uvažovať, nespoznáme ani len podstatu smrteľného človeka, nieto ešte Boha.

„Řekl jsem o Kristovi, že patřil k básnikům. Je to pravda." Oscar Wilde

PS: Ak niekto poznáte Simonu Dvorskú, tak jej, prosím, moju reakciu prepošlite.

DISKUSIA K ČLÁNKU NA konzervativnediskusie.sk

Zdroj titulného obrázku (Krematórium v Brne)