Ako roduverní kresťania hyzdia verejný priestor náboženským gýčom

Ako pasívneho diváka ma baví umenie a architektúra. Stále som laik, takže hovorím len svoje amatérske postrehy. Ale niekedy sa ako konzervatívny staromilec zamýšľam, či by nebolo lepšie, ak by roduverní Slováci už radšej žiadne nové pomníky slovenskému kresťanstvu sami nestavali. 

Príklady súčasnej kresťanskej (ne)kultúry vo verejnom priestore:

- Žigmund Luxemburský stojaci na bochníku Kristus Kráľ : Pečeňady. Voľba podstavca s Fontom písma v štýle "moderný náhrobný kameň" je sama o sebe odkaz budúcim generáciám.

- Príklady sériovo vyrábaných betónových podstavcov a sôch : Biely Kostol a Šelpice. Tu a tu sú k nahliadnutiu v obchodnom katalógu lokálnej firmy so záhradnými doplnkami. EDIT: Betónového Floriána a tentokrát Madonu s dieťatom som našiel na identických betónových stĺpoch aj v ďalších dvoch dedinách: Malženice, Veľké Kostoľany. Firme sa evidentne darí dostať do verejného priestoru obcí.

- Zlaté sochy Stalina sv. Jána Bosca s deťmi: Žilina 1 a Žilina 2. Voľba podstavcov zostala opäť v rukách kunsthistorikov a umelcov so skúsenosťami s aranžovaním parkovísk.

- Dominanta kaplnky na kopci z 1905 v Smižanoch kompozične zrušená novodobou kalváriou s moderným betónovo-kamenným základom vysokej umeleckej a remeselnej (ne)kvality postavenej 3 metre vedľa kaplnky (celkový pohľad).

Myslím, že namiesto živej tradície a úprimných prejavov viery generujeme už len odmeraný, neosobný gýč, ktorý zaleje do betónu obecná firma, zaplatí miestne "mnv" alebo fara. Spoločenstvo sa na novej dominante podieľa maximálne "hodením do zvončeka" alebo platením daní. Pamiatky, ktoré nežijú a ani neoslovujú. Rýchlo, čo najlacnejšie, bez širšej diskusie, vízie a osobného zapojenia komunity a kultúrnej obce. 

Odkaz a nehodný pomník (niektorých) kresťanov vo verejnej správe vo verejnom priestore.

DISKUSIA K ČLÁNKU NA konzervativnediskusie.sk

Zdroj titulného obrázku