Oblek víťazstva

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.
Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.
A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi. (1 Kor 15, 54-58)
Už štvrtý týždeň sa nachádzame v 15. kapitole epištoly, v ktorej sa Pavol sústreďuje na otázku ohľadom zmŕtvychvstania. Tesne pred začiatkom pôstu si z nej vypočujeme jej posledné verše. V nich vrcholí autorova snaha adresátom opísať svoju predstavu o uskutočnení sa telesného vzkriesenia. Kto by však čakal presný popis postupu, či biologické vysvetlenie toho, ako bude takéto telo fungovať, bude sklamaný. Aj apoštol si uvedomuje, že hoci túto pravdu musí obhájiť, stojí pred veľkým tajomstvom. Preto používa obrazy z ľudskej reality. Z nášho úryvku sa dajú vybadať dva. Oblečenie a víťazstvo.
Snaha adresátom opísať svoju predstavu o uskutočnení sa telesného vzkriesenia. Zdieľať
Použitie obrazu oblečenia tu veľmi elegantne vystihuje podstatnú zložku kresťanského chápania zmŕtvychvstania. Najprv tu máme niečo, čomu sa pridáva atribút porušiteľnosti. V našom mentálnom spracovaní si to ľahko môžeme vztiahnuť na to, čo je na človeku naozaj také. Istotne by sme tu zaradili tak telesnú ako aj morálnu slabosť. To niečo si následne má obliecť niečo, čo už porušiteľné nie je. Pre lepšie pochopenie si tu treba uvedomiť, ako boli v starovekom a biblickom svete ponímané šaty. Medzi ich základné funkcie dodnes patrí hlavne ochrana tela pred vonkajšími nepriaznivými vplyvmi, tak fyzickými ako aj morálnymi. Ich kvalita a štýl zároveň vyjadrovala spoločenské postavenie ich nositeľa. Podľa šiat sa znova aj dodnes dá bez hlbšieho zisťovania ľahko zistiť, či je človek chudobný, alebo bohatý, či je žobrákom, roľníkom, kňazom, vojakom alebo kráľom. Nahota zároveň väčšinou indikovala stav zraniteľnosti a najhlbšej potupy. Takto je potom oveľa zrozumiteľnejšie to, že sa oblečenie spájalo s identitou oblečeného. Náš biblický obraz tak vyzdvihuje obidva zložky rozoberaného tajomstva. Nový neporušiteľný šat dáva obliekanému novú identitu a s ňou jej kvalitu. No zároveň, podobne ako sa oblečením nezmení človek, nemení sa ani identita, ktorú mal dotyčný pred oblečením. Je to ten istý človek ako predtým a zároveň niekto už iný. Iný hlavne v tom, že požíva vlastnosť neporušiteľnosti.
Nový neporušiteľný šat dáva obliekanému novú identitu a s ňou jej kvalitu. Zdieľať
Druhý obraz víťazstva je prebratý samozrejme z vojensko-politického prostredia. Je pravda, že Pavol inde používa tento pojem aj v zmysle športovej terminológie (porov. 1 Kor 9, 24-27; Flp 3,14; Kol 2,18) no tu to ma jasný zmysel definitívnosti. Rabínskym štýlom si pritom Pavol opäť ráz vypomohol použitím biblických citácii (Iz 25,8 a Oz 13,14). Skomponoval tak akýsi druh vojenského pokriku smerom k nepriateľovi, ktorým je smrť. Pri jeho čítaní priam až cítiť, koľko emócie apoštol vložil do zavŕšenia svojej argumentácie. Za pozornosť v tomto opise tu ďalej podľa mňa stoja dva detaily. Hlavnou zbraňou v rukách úhlavného nepriateľa je hriech. Pavol ho tu hneď spája so Zákonom, čím načrtáva svoju špecifickú teológiu, ktorú podrobne rozvádza vo svojom liste do Ríma. Ak by sme túto formuláciu chceli vysvetliť v kontexte našich veršov, sformuloval by som to takto: Smrť pri svojom boji využíva hlavne tú časť ľudskej zraniteľnosti (porušiteľnosti), ktorá človeka ťahá konať proti Božej vôli. Každé odklonenie sa preč zo strany Stvoriteľa využíva nepriateľ na to, aby sa hriešnik dostal do svojho područia. Sám človek však nemá sily, aby do hriechu neupadol. Tú ma jedine Kristus, ktorý môže z hriechu vyslobodiť a dopriať tomu, kto sa s ním spojí konečné víťazstvo. No tu opisované víťazstvo neznamená prímerie. Druhý avizovaný detail totiž opisuje to ako je nepriateľka smrť pohltená, čo nemá v ľudských predstavách obdobu. Celodejinná ľudská skúsenosť každým dňom vždy potvrdzuje, že je to práve smrť, ktorá všetkých pohlcuje a nikto nemá moc ju zastaviť. Čo to potom musí byť za silu, ktorá dokáže zhltnúť to, čo sa zdá, že nemá hranice a obmedzenia? Je to naozaj nepredstaviteľné. No práve to ohlasuje evanjelium a dnešné Božie slovo.
Čo to potom musí byť za silu, ktorá dokáže zhltnúť to, čo sa zdá, že nemá hranice a obmedzenia? Zdieľať
Už dnes si preto, áno aj v týchto nepokojných dňoch, vzbuďme dôveru, že ak budeme stáť na správnej strane, tak budeme oblečení do neporušiteľnosti nad ktorou nezvíťazí ani všadeprítomná smrť.
Použitá literatúra:
Ortkemper, F.-J.: První list Korinťanům. Kostelní Vydří, 1999
Tichý, L.: První list Korintským. Praha, 2019
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
Foto: wikimedia