Nemám rada, keď Boh mlčí

Aj ja som sa zobudila do rána plného zlých správ. Aj mňa zasiahla informácia o vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. V prvom momente som informáciu len spracuvávala, neskôr som si prečítala viac a naozaj vám poviem, zaľahli na mňa emócie. Smútok, aj hnev. Ako sa toto môže dnes stať? Veď len prednedávnom sa Európa zobudila z vojenského pekla, neprešlo ani 80 rokov a máme ho tu späť. To sa stihli vystriedať dve generácie a tretia zapustiť korene. Naozaj je toto ešte možné, keď stále žijú pamätníci poslednej veľkej vojny? Viem dobre, že oni to nezačali, podľa svojich skúseností by toho ani schopní neboli, predpokladám, pretože si ešte pamätajú...

A veľmi ma to mrzí a ťaží, ako sa k tomu všetkému stavia spoločnosť aj u nás na Slovensku. Zatiaľ čo jedna polovica vyjadruje solidaritu, druhá tento čin obhajuje. Ako je toto v dnešnej civilizácii možné?

A tu sa pýtam: Bože, kde si? Prečo teraz, keď by bolo najviac potrebné, aby si zakročil, povedal niečo, či urobil, mlčíš? Ja viem, varoval si ma, že tento svet bude v rukách satana, veľmi jasne a priamo. Ale až s odstupom času a po dnešnom ráne vidím, ako veľmi je všade rozšírený. Ako má všade tých "svojich". Na jednej strane chápem a viem, že to tak bolo prorokované, na druhej mi je ľúto, že voči nemu nezakročíš...Viem, že tento svet je jeho veľkým bojiskom, kde si vyberá obete, smeje sa im do tváre a klame. Neustále klame. Zavádza, klame, podvádza, odvracia ich od Teba. Viem, že vojny vedú ľudia. Že ty im ich pochodeň nedržíš a ani im nedávaš na tieto činy požehnanie...Že možno niekde v úzadí hľadíš na nás so smútkom, že ťa tak málo počúvame. Všetko potrebné si nám už povedal, dal, poskytol. Dal si nám slobodnú vôlu. My však zlyhávame...

Občas si prajem, aby bol Boh späť vo fyzickej verzii, naozaj, ako človek, ale Ježiš tu už bol, druhý príchod je blízko, aspoň toto by ma malo ako tak utešiť. A viem aj to, že mi povedal, aby sa mi srdce nestrachovalo. Povedal si mi, že prídeš. Viem dobre, že to víťazstvo patrí tebe, že toto, čo je vo svete nie je trvalé. Že ty si ten, čo premohol svet. Ale je to ťažké.

Snažím sa, naozaj. Len mi občas vadí, že je viac počuť satana a vidieť jeho činy a skutky, ktoré svojími klamstvami vsúva ľuďom (on nič nerobí, my to robíme za neho, aká irónia, že? ). A že hlas Boží sa ozýva niekde v úzadí. Ale stále tu je. Človeku zakrneli uši. A nepočúva pravdu. Keby ju počúval, jeho skutky by viedli iným smerom. O tom som presvedčená.

https://pixabay.com/photos/cross-sunset-sunrise-hill-heaven-66700/