Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. november 2021

Janošovci: Každý má právo na život – aj počaté nenarodené dieťa

Janošovci: Každý má právo na život – aj počaté nenarodené dieťa

Autorka: Elena Burešová

Manželia Janošovci už dlhé roky patria k pilierom pro-life dobrovoľníctva. Stoja za ochranou života od počatia po prirodzenú smrť. V rámci kampane Sviečka za nenarodené deti prinášame rozhovor s nimi, kde sa môžete dozvedieť viac o ich životnom príbehu a prečo sú pre nich nenarodené deti dôležité.

Dlhé roky pracujete ako dobrovoľníci v rámci ochrany nenarodených detí.  Čo vás k tomu viedlo?

Beata: Bola to dlhšia cesta. Ja som sa narodila v roku 1956, umelé potraty boli u nás schválené v roku 1957. Keďže som vyrastala v katolíckej rodine a počas vysokej školy som chodila na kresťanské „stretko“, mala som jasno, že potrat v Cirkvi nie je dovolený. Bola som preto rozhodnutá, že ja na potrat v žiadnom prípade nepôjdem, ale je na každej žene, ako sa rozhodne. Neskôr som sa stala matkou – máme s manželom štyri deti. Téma ochrany života ma preto začala hlbšie zaujímať, a to aj vďaka tomu, že sa mi do rúk dostával občasník organizácie Áno pre život. Zaujali a oslovili ma hlavne príbehy žien, ktoré boli na umelom potrate a prežívali traumu, pretože si až potom naplno uvedomili, že nechali zabiť svoje dieťa. Ako matky sa ma to veľmi dotýkalo. Uvedomila som si, že zákon, ktorý umožňuje ísť na potrat, je pokušením vyriešiť svoje momentálne problémy s nečakaným tehotenstvom cestou, ktorá sa zdá jedinou možnou. Ale v podstate nastanú zas iné komplikácie – zdravotné, psychické, vzťahové. 

Jozef: Uvedomil som si, že každé už počaté dieťa je Boží dar. Nám Pán požehnal štyri deti, a tak z vďaky za tento dar sa snažím šíriť úctu ku každému dieťaťu. Fórum života je spoločenstvo ľudí, ktorí bránia život a šíria úctu k životu od počatia až po prirodzenú smrť.

Existuje viacero filmov alebo kníh, ktoré sa venujú téme prolife. Oslovili vás aj niektoré z nich?

Beata: Áno, veľmi ma oslovila aj kniha od amerického lekára – bývalého „potratára“ Bernarda Nathansona s názvom Božia ruka a aj film Nemý výkrik, kde som si uvedomila celú hrôzu tohto zákroku, že je tam vlastne malý živý človiečik trhaný na kusy. Priznám sa, že aj teraz, keď o tom hovorím, mám slzy v očiach…

Jozef: Mňa veľmi oslovil film Bella, v ktorom je zachránené dieťa pred potratom. Je pekným svedectvom o tom, že ak sa nečakane tehotnej žene poskytne pomoc v jej momentálne ťažkej situácii, dieťatko sa môže zachrániť, a v konečnom dôsledku jej prinesie aj radosť.

Kde a ako ste sa dozvedeli o Fóre života a kedy ste sa stali členmi?

Beata: Jeden náš známy priniesol do Senice letáčiky ku kampani Biela stužka. Boli tam uvedené kontakty na Fórum života. Ozvala som sa im, pozvali nás na snem a v roku 2007 sme sa spolu s manželom stali jeho členmi. Odvtedy sa zapájame do aktivít, ktoré organizuje Fórum života – sú to hlavne osvetové kampane Biela stužkaSviečka za nenarodené deti

Jozef: Od roku 2008 každý rok – posledné dva roky sme vynechali kvôli pandémii koronavírusu – v rámci kampane Biela stužka ponúkame 25.3. letáčiky a stužky aj priamo v meste v Senici pred obchodným domom. Stretávame sa s rôznymi, často aj odmietavými, reakciami, preto vždy pred akciou naberáme odvahu a snažíme sa uistiť, že to má zmysel – našťastie, máme priateľov, ktorí nás podporujú a idú do toho s nami.

Zapájate sa aj do iných pro-life akcií?

Beata: Áno. Posledné 4 roky sa zapájame aj do modlitbovej iniciatívy 9 mesiacov za život, ktorá prebieha na mnohých miestach vykonávania potratov na Slovensku. Každý piatok sa zúčastňujeme na modlitbách za ochranu života pri nemocnici v Skalici (viac na stránke www.9mesiacovzazivot.sk). Aspoň malou kvapkou chceme prispieť k záchrane ohrozených nenarodených detičiek, pretože si myslíme, že každý má právo na život – aj počaté nenarodené dieťa. 

Jozef: Je samozrejmé, že sme sa zúčastnili aj na všetkých celoslovenských Pochodoch za život. Každý večer sa modlíme menovite za mamičky, ktoré sú v požehnanom stave, často ich ani nepoznáme – ich mená sa dozvedáme od našich detí a známych – teraz ich máme 12. Prosíme aj za tie mamičky, ktoré okolnosti nútia ísť na potrat, aby dieťatku dali život a radšej ho dali na adopciu – tieto mamičky nepoznáme. Nezabúdame ani na manželov, ktorí túžia po dieťatku, ale zatiaľ im táto túžba nebola naplnená – teraz ich máme  9–vždy máme veľkú radosť, keď sa dozvieme, že čakajú dieťa alebo riešia túto svoju situáciu adopciou. Naša obľúbená patrónka nenarodených detí je svätá Gianna Beretta Mollová. K nej sa modlíme aj za našich politikov, aby presadzovali zákony, ktoré napomáhajú ochrane života a tiež za lekárov, aby si uvedomili, že ich poslaním je chrániť život už od počatia v matkinom lone.

Zapájajú sa aj ďalší členovia vašej rodiny do dobrovoľníckej práce? 

Beata: Naše deti nás podporujú a keď s niečím potrebujeme pomôcť, tak sú ochotné priložiť ruku k dielu.

Jozef: Naša dcéra počas štúdia na vysokej škole bola členkou tímu 4life mission UPeCe, ktorý vykonával medzi študentmi rôzne aktivity zamerané na šírenie úcty k životu.

2. novembra si pripomíname všetky deti, ktoré sa nemohli narodiť v rámci kampane Sviečka za nenarodené deti. Priblížite nám, o čo presne ide v tomto podujatí?

Beata: V tomto podujatí ide o to, aby sme si v období, keď si spomíname na zosnulých, pripomenuli počaté deti, ktoré sa nenarodili – buď kvôli spontánnemu potratu alebo umelému potratu. A uvedomili si, že to už boli ľudia, jedinečné ľudské osoby, aj keď ešte len vo vývoji, a väčšinou nemajú svoj hrob. Preto sa aj stavajú pamätníky nenarodeným deťom, na ktorých sa odporúča zapáliť túto sviečku a pomodliť sa za nea aj za väčšiu úctu k životu. Takýto pamätník máme aj na cintoríne v Senici.

Inzercia

Jozef: V našej spoločnosti chýba úcta k životu, a tak je dovolené beztrestné zabíjanie detí v matkinom lone. Ročne u nás zomrie asi 12 000 detí v dôsledku spontánneho či umelého potratu. Zapálením sviečky a modlitbou vyjadrujeme svoju úctu k nenarodeným deťom.

Čo pre vás obnáša dobrovoľníctvo počas tejto akcie? Dá sa vyčísliť hodinami? 

Beata: Približne v septembri nám privážajú objednané sviečky -  našťastie máme dosť veľkú pivnicu, kde tie sviečky môžeme uskladniť. Začiatkom októbra telefonicky kontaktujeme dobrovoľníkov z jednotlivých farností, prípadne aj kňazov, najmä na tých miestach, kde nemáme dobrovoľníkov, a zisťujeme záujem o sviečky. Väčšinou sa stretávame s kladným postojom. Pred odovzdaním sviečok do farností nalepujeme na ne nálepky s logom „Sviečka za nenarodené deti“ a tlačíme písomnosti, potrebné pri odovzdávaní sviečok.  Niektorí dobrovoľníci nás však žiadajú, aby sme nálepky nenalepovali, lebo ich deti sa tešia na to, že ich budú nalepovať. 

Jozef: Nepočítame, koľko hodín pritom strávime, ani koľko benzínu minieme, je to náš príspevok pre Fórum života. S mnohými dobrovoľníkmi máme aj priateľské vzťahy, pokladáme to aj za príležitosť stretnúť sa a porozprávať sa s nimi. Sme im veľmi vďační za ochotu a spoluprácu, bez nich by sme to všetko ťažko zabezpečili. Keď ideme odovzdať sviečky kňazom, často sme účastní aj svätej omše v ich farnosti, čo je pre nás obohacujúce a povzbudzujúce, najmä keď cítime ich podporu. Snažíme sa minimalizovať náklady – ideálne je, keď môžeme prísť na miesto, kde majú kňazi rekolekcie, a doručíme sviečky naraz všetkým kňazom dekanátu. Uvedomujeme si, že okrem námahy nám dobrovoľníctvo v skutočnosti prináša aj veľa pozitívneho.

Prečo je podľa vás dôležité pripomínať si deti, ktoré sa nemohli narodiť? 

Beata: Je to dôležité v dnešnej spoločnosti, pretože s potratenými deťmi sa zaobchádza ako s nejakým biologickým materiálom – idú do odpadu. Je síce už schválený zákon o možnosti pochovať dieťa po potrate, ale mnoho rodičov o tom nevie a zdravotnícky personál nie je povinný rodičov o tejto možnosti informovať. Preto je dôležité pripomínať si tieto deti, ktoré sa nemohli narodiť, pretože aj onysi zaslúžia takú istú úctu ako každý mŕtvy človek.

Jozef: Je žiaduce, aby sa mohlo každé počaté dieťa narodiť, lebo s každým z nás má Boh jedinečný plán, ktorý by mal vo svojom živote naplniť. Umelým potratom človek svojvoľne marí tento Boží plán. Je škoda každého potrateného dieťaťa, ktoré by mohlo vo svojom živote urobiť veľa dobrého a byť v budúcnosti veľkým prínosom pre našu spoločnosť. Pritom je zrejmé, že je u nás veľa neplodných manželských párov, ktoré by si rady adoptovali dieťatko.

Stretli ste sa niekedy priamo s mamičkou, ktorá prežila spontánny potrat? Čo ste jej povedali?

Beata: Stretla som sa s takou mamičkou, nevedela som však, čo jej povedať. Nechcela som „jatriť jej rany“, tak som nepovedala nič. Cítila sa však dotknutá práve tým, že som tú jej bolesť akoby „ignorovala“. Dnes viem, že to nebolo správne – mala som ju objať a vyjadriť úprimnú sústrasť.

Jozef: Áno, viem, že prežívala veľké zranenie a veľmi ťažko sa s tým vyrovnávala. Ťažko bolo hľadať vhodné slová útechy.

Text vyšiel v rámci podpory projektu Sviečka za nenarodené deti Fóra života, ktorý aktuálne prebieha na celom Slovensku. Cieľom je upriamiť pozornosť na počaté deti, ktoré sa nemohli narodiť, ale tiež na všetkých, ktorých sa táto téma dotýka a často je považovaná za tabu. Prijmite pozvanie a zapáľte sviečku vo Vašich domovoch, pri pamätníkoch nenarodeným deťom, na cintorínoch, jednoducho všade tam, kde je to vhodné. Nezabudnime!

Sviečku môžete zapáliť aj virtuálne, podporíte tak konkrétne projekty ochrany života a ľudskej dôstojnosti. Ďakujeme! 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.