Je to mesiac, kedy sa Spoločnosť Downovho syndrómu na Slovensku snaží viac poukazovať na pravú stránku života s dieťaťom s Downovým syndrómom. Nie je v tom, našťastie, sama. V tomto procese je zahrnuté množstvo dobrovoľníkov, ktorí sú prakticky súčasťou Spoločnosti (tvoria ju rodičia aj súrodenci ľudí s Downovým syndrómom, takže vedia, o čom to každý deň "točia" :))

Napriek tomu totiž, že žijeme v 21.storočí, množstvo predsudkov voči týmto ľuďom a segregácií na ostrovčeky My a Oni je aj dnes nespočetné množstvo. No zamysleli ste sa niekedy, tak skutočne, aký je to život s Downovým syndrómom? Majka Srnáková, predsedníčka SDS, napísala a v tomto roku vydala knižku s názvom Trochu iné kráľovstvo. A poviem vám, je to skutočné kráľovstvo. Také iné,ale len trošku. Zistíte, že by ste v ňom vlastne možno aj chceli bývať, pretože sa v ňom cítite dobre.

Sú to slniečka? Sú vzdelávateľní? Vedia sa osamostatniť? To sú mnohé otázky, na ktoré existujú individuálne odpovede. No jedno je dôležité a nespochybniteľné: sú to ľudské bytosti. Majú svoj život, svojich priateľov, rodiny, záujmy, charaktery, vlastnosti, schopnosti...A aj tak sa k ním pristupuje ako k okrajovej časti spoločnosti. Prečo vlastne?

Downov syndróm je v Európe najviac na ústupe. 80% detí nedostane vôbec šancu prísť na svet. Ešte raz: prečo vlastne? V čom je problém? Odpovede sú a sú aj k dispozícii: začnime od lekára, ktorý ich vníma ako chodiace diagnózy, pokračujme okolím rodiny, kam sa dieťa narodí, ktoré naň hladí ako na mimozemšťana a pokračujme učiteľmi a riaditeľmi škôl a škôlok, ktorí na nich hľadia ako na neprispôsobivých občanov nutných segregovať do špeciálnych zariadení. Zdravý rozum, kde si? (Ľudskosť sa pre istotu schovala, nechce mať s týmto nič spoločné, ale prečo vlastne?).

V čom to teda je? V tom, že vedia byť úprimní viac, než dokáže bežný človek z národa 46 (chromozómov) zniesť? Pretože nevedia byť falošní? Nevedia prežívať, ale narozdiel od mnohých život žijú naplno a každý jeden okamih? Preto, že majú emočnú inteligenciu a senzorickú pamäť lepšiu, než my ostatní? Čoho sa tak spoločnosť bojí, keď ich nechce?

A skúsme to napísať aj z pohľadu kresťanstva: nie je náhodou ich schopnosť milovať bez rozdielu a neklamať našim strašiakom, pretože my to nedokážeme? Šup šup prečítať si znova o tom, čo Ježiš vraví o deťoch a o tom, ako nimi máme byť, aby sme sa dostali aj my do Kráľovstva...(ľudia s Downovým syndrómom sa považujú, nesprávne, za večné deti. Čo je však nepravda, po dosiahnutí 18ky sú rovnako dospelí, ako my ostatní. Treba k nim podľa toho aj pristupovať. Z určitého hľadiska je to však možno z pohľadu kresťanského aj v niečom vítané, pretože máme možnosť naučiť sa od nich, ako splniť Ježišovu žiadosť :))

Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň (Mk10,15)

Je čas, aby sa spoločnosť aj tu na Slovensku prebudila. Nemôžeme si vyberať, ktorú inakosť sme schopní akceptovať a ktorú nie. Ľudia s Downovým syndrómom si zaslúžia úctu a rešpekt a aby sa k nim pristupovalo ako k "normálnym" ľudským tvorom, nie ako obyvateľom cudzej planéty (aj keď, možno by sa na tých ich planéte žilo oveľa lepšie...). Nemôžeme rozhodovať, kto a kedy môže prísť na svet a už vôbec nie preto, že má iný počet chromozómov.

Tak vás vyzývam výjsť zo svojej pohodlnej zóny. Spoznať ich, viac sa k ich svetu priblížiť. Kto nepoznáte Spoločnosť Downovho syndrómu, odporúčam prelistovať si ich aktivitu. Je to snaha ako rodičov a blízkych, tak aj "mimoňov", ktorí nikdy predtým s kráľovstvom Downov syndróm nič spoločné nemali :). Učte sa, ako milovať, ako žiť. Ak niekto niekedy prehlásil vetu, že život je boj, tak pre nich je to doslova Bitka pri Moháči.

A ak sa predsa len rozhodnete zistiť, aké to je, to Trochu iné kráľovstvo, budem len rada :). Za seba môžem povedať, že by som v žiadnom inom bývať nechcela :)

#ToNieJaMámChromozómNavyšeToTebeJedenChýba

https://www.facebook.com/downovsyndrom.sk

https://downovsyndrom.sk/v16/