Ľudstvo by potrebovalo reštart

S prívalom negatívna, ktoré sa nahrnulo za posledné desaťročia, prichádza u niektorých ľudí, vrátane mňa, k potrebe veľkého reštartu. Z hľadiska prežívania, ak by som mala z vlastného pohľadu opísať, čo sa vo fungovaní ľudstva za posledné roky deje, mám taký dojem, že sme dospeli k špičke ľadovca. Kedysi sme si vnútorné konflikty a konflikty medzi sebou riešili vonkajšími bojmi a vojnami, ktoré mali časové ohraničenie, dnes toto utrpenie a agóniu držíme v permanentnom chode, akurát nie navonok, ale vovnútri...Prenášame ich do konverzácii, rozhodnutí, občas domov....

Prepáčte mi ten nie príliš pozitívny začiatok. Bol to taký mierny povzdych. Vlny udalostí posledných rokov a ich vplyv na ľudskosť dosahujú vrchol. Napriek tomu, že vo väčšine sveta vládne mier, my stále bojujeme. Nie vojny so zbraňami, ale vojny medzi sebou. Storočia vzad sme ako ľudstvo riešili konflikty s mečmi v ruke. Urazil, ponížil niekto toho druhého? Bol boj. Vybavené. Dnes si tieto boje predlžujeme a navzájom prilievame olej do ohňa a ešte sa na tom, ako dlho trvajú, bavíme a hrdo sa tým prezentujeme.

V princípe, dôvod je jednoduchý. Niekdajšie boje o moc a vplyv vystriedali boje hodnotové. A tu sme ako kosa narazili na kameň....Hodnoty využívame ako zámienku pre vzájomné súboje. Niečo o morálke a tejto vojne spomínal už Fulton J. Sheen pred viac než 50 rokmi....Pred ním ich načrtol C.S.Lewis v Radách skúseného diabla a zachované múdra máme určite aj od Pátera Pia, či Dolinda......

Chýba mi ľudskosť. Mám taký dojem, cítim, akoby sme ju prebývaním na tomto svete vyčerpali. Spomíname ju, nežijeme ju. Dávame ju slovami na piedestál pred ostatných a za ich chrbtom ju odtiaľ odkopávame. Kedy sa spoločnosť stala takou pokryteckou? Chýba mi ľudská úprimnosť....

Ľudstvo by potrebovalo resťart. Ale ako ho dosiahnuť? Potopa sveta nebude, Boh prisľúbil. Musíme pokračovať. Ale ako, keď rany minulosti stále v mnohom pretrvávajú a ak ich liečime, tak spôsobom, že ich prekryjeme ranami inými? Ako sa máme poučiť z minulosti, keď rovnaké chyby dobrovoľne obliekame do iného šatu? Chýba mi tu múdrosť, ale taká skutočná...

Možno by pomohlo tlačidlo Delete. A začať odznovu. Ale to sa nedá. Nie sme Facebook. Musíme pokračovať. Len škoda, že pokračujeme smerom do pekla...

Aby som upresnila svoj úmysel, nechcela som napísať štartér pre depresie, to absolútne nie. Ja sa jej tiež vyhýbam. Berte tento prípevok ako povzdych. Nad tým, ako sa stále točíme ako ľudstvo v jednom kruhu a nie a nie z neho vyjsť....

https://pixabay.com/photos/lightning-church-tree-landscape-552038/