Andrea Žiaková z Fóra života: Bytostne chápem ženy ťažko skúšané životom

Fotografie: archív Andrey Žiakovej 

Autorka: Jana Solárová 

Občianske združenie Fórum života je už 20 rokov na Slovensku hlasom tých najslabších a zároveň tŕňom v päte tých, ktorí by tie bezbranné bytosti chceli niekam „upratať”. Stovky detí, ktoré chodia po svete, hoci ich rodičia zvažovali, že by bolo pre všetkých lepšie, keby svet nikdy neuzreli, sú najkrajším vysvedčením a ocenením pre všetkých pracovníkov.

Rozprávame sa s Andreou Žiakovou (37) zo Žiliny, PR manažérkou Fóra života a mamou šiestich detí. Unikátom sú u nej práve dvoje dvojičky narodené s odstupom necelých troch rokov. 

V rozhovore sa dozviete

• čo je náplňou práce Fóra života, 
• prečo potrat nie je riešením v žiadnej životnej situácii,
• kedy sama Andrea siahla na dno svojich síl,
• či prežije Fórum života i ďalší rok.

Andrea, ako ste sa dostali k práci pre Fórum života?

Moje začiatky vo Fóre života by sa dali nazvať ako šťastie v nešťastí – prepustili ma zo zamestnania, pretože som bola tehotná. Čakala som prvú dcéru Terezku. Bola som v skúšobnej dobe, takže legislatívne sa to nedalo dokázať. Tehotenstvo som oznámila ústne a nie písomne, to bola chyba. Nadriadená mi to ale povedala priamo: Tvoje tehotenstvo považujem za podraz. Moja svokra sa o mne zmienila Marcelke Dobešovej, predsedníčke Fóra života, na jednej púti, slovo dalo slovo a odvtedy som pri Fóre života a dá sa povedať, že Fórum života pri mne. 

Keď vás prepustili zo zamestnania pre tehotenstvo - bolo to prvýkrát, keď ste pocítili, že rozhodnutie „pre život” môže so sebou prinášať aj nepríjemné dôsledky?

Nerozmýšľala som tak nad tým, bola som mladá. Videla som len svoju traumu. 

Pracujete vo Fóre života s prestávkami už 13 rokov. Ako vnímate postavenie takéhoto občianskeho združenia v spoločnosti? Je akceptované, uznávané, trpené, odsudzované?

Myslím si, že z hľadiska širokej verejnosti sme veľakrát v jednom vreci so všetkými prolife organizáciami a združeniami. Ale po trinástich rokoch vnímam viac prúdov v prolife hnutí na Slovensku. Niekorí sa stále zameriavajú len na zákaz potratov. Možno je aj našou chybou, že nie sme dostatočne vyhranení. Avšak komunikovať naše témy – ochrana života, potrat, eutanázia, surogátne materstvo, pornografia a mnoho iných – chceme pravdivo a úctivo. Pravda bez lásky je krutá. Nechceme byť radikáli hľadiaci len na výsledok. Ide o človeka, o lásku ku konkrétnemu jednotlivcovi. 

Prečo by Fórum života nemalo byť v jednom vreci s ostatnými prolife organizáciami? V čom ste iní?

Sme za život, nie proti niečomu. Komunikujeme tieto témy pozitívne. A mňa pri Fóre života oslovujú konkrétne výsledky. Tá konkrétne podaná pomocná ruka. Nerozprávame o tom, aký je potrat zlý. Nie sme na uliciach s transparentmi. Sme priamo v teréne medzi tými, ktorí potrebujú našu pomoc. Keď príde tehotná žena, matka už 4 detí, pričom každé má iného otca, a je na dne, tak u nás nedostane prednášku, že takto žiť nemôže. Postaráme sa o ňu a v spolupráci s ďalšími organizáciami sa ju snažíme viesť k nadobudnutiu kompetencií, ktoré uľahčia jej ďalšie fungovanie v živote. 

Postoj lásky v praxi znamená niekedy aj ustúpenie od princípov?

Neznamená to ustúpenie od princípov. Znamená to, že pomáhame a nesúdime. Ako povedal Svätý Otec – máme zásady a princípy, a tie sa snažíme žiť. Ženy v ťažkých životných situáciách nechceme zmeniť, nevyčítame im, že sa dostali do problémov vlastnou vinou, ale hľadáme spôsoby, ako ich z tej neľahkej situácie dostať. Akceptujeme ich také, aké sú.

Ako v praxi vyzerá práca Fóra života?

V prvom rade, chceme byť krok pred tým, ako je dievča neplánovane tehotné, prípadne pred tým, keď už treba sanovať nefunkčnú rodinu. To je prvý princíp, prevencia – besedy na školách, rozhovory o predmanželskom sexe, pornografii. Ďalším princípom je advokácia, ktorá zahŕňa naše kampane - kampaň 25. marec a kampaň Sviečka za nenarodené deti, ďalej vzdelávaciu a legislatívnu činnosť. A v neposlednom rade poskytujeme konkrétnu pomoc, ktorá je takou srdcovou záležitosťou nás všetkých – môcť pomôcť jednotlivcovi, prípadne spojiť tých, ktorí môžu a vedia pomôcť. Tretím princípom je teda konkrétna pomoc.

Dostávate priestor aj na necirkevných školách s besedami o predmanželskom sexe a pornografii? 

Áno, a to je skvelé. Je málo krajín na svete, kde prolife organizácie môžu ísť do škôl. Možno aj na Slovensku príde čas, kedy nás tam už nepustia. 

V rámci Fóra života sú rozbehnuté viaceré projekty – Zachráňme životy, Femina, Poradňa Alexis. Ako človek v ťažkej situácii vie, na ktorý z nich sa má obrátiť?

Všetky projekty vznikli preto, že nebol nikto iný, kto by takúto službu ponúkal. Jednotlivé projekty si môžeme vysvetliť chronologicky: Poradňa Alexis sa primárne venuje neplánovane tehotným ženám. Odborné poradkyne si so ženami prechádzajú ich životnú situáciu a spoločne hľadajú najlepšie riešenie. Rozhodnutie je vždy na žene. Zachráňme životy je tu pre tie, ktoré chcú dieťatko priviesť na svet a sú v zložitej životnej situácii, napríklad bez bývania, samy, prípadne s alkoholikom, tyranom... Projekt im finančne pomáha do roku veku dieťaťa, sprevádza ich a spolupracuje s organizáciami, ktoré so ženami odborne pracujú. No a Centrum konkrétnej pomoci Femina poskytuje sociálne, právne a psychologické poradenstvo a materiálnu pomoc, ktorú ženy, dievčatá, prípadne sociálne slabé rodiny získavajú od darcov. Tieto tri organizácie medzi sebou komunikujú, spolupracujú a tým zväčšujú efektivitu pomoci. Sú súčasťou vytvorenej Siete pomociv každom regióne. 

NESTRETLI SME ŽENU, KTORÁ BY V KONEČNOM DÔSLEDKU DIEŤA NECHCELAZdieľať

Čísla umelých potratov podľa štatistík z roka na rok klesajú. Je to aj zásluha takých organizácií ako je Fórum života?

Určite sa tešíme z toho, že v spoločnosti sa o potratoch viac hovorí a medzi ľuďmi to už nie je také samozrejmé riešenie nečakanej zmeny, novej situácie v živote. Aký podiel má na tom Fórum života, to sa nedozvieme nikdy. K číslam však treba povedať aj to, že je tu istá skupina žien, ktorá užíva hormonálnu antikoncepciu či núdzovú antikoncepciu dostupné bez lekárskeho predpisu, pri ktorých užívaní dochádza k ukončeniu tehotenstiev, ktoré sa do štatistík nedostanú.

Niekedy má žena pocit, že nemá inú možnosť, ako ísť na potrat. Napríklad, potrebuje dokončiť školu, nezvláda ani tie deti, ktoré už má, nieto ešte ďalšie, je sama, vo finančnej tiesni... Aké máte riešenia v takýchto situáciách?

V projekte konkrétnej pomoci Zachráňme životy sa za 14 rokov fungovania narodilo už skoro 200 takýchto detí, ktorých maminy si mysleli, že to nezvládnu. Mária Demeterová, hlavná koordinátorka tohto projektu, ktorá riešila už vyše 3000 príbehov žien v ťažkej životnej situácii, hovorí, že za všetky tie roky nestretla ženu, ktorá by v konečnom dôsledku dieťatko nechcela. Keď im niekto podá pomocnú ruku, pomôže finančne, pomôže osobnou prítomnosťou, že nie je na všetko sama, tak už potrat prestáva byť tým jediným riešením. Samozrejme, boli ženy, čo sa rozhodli pre utajený pôrod alebo adopciu, ale aj tie sú vo svojom vnútri vyrovnané.   

Sú situácie, kedy by ste nad potratom vedeli prižmúriť oko? Napríklad tehotenstvo následkom znásilnenia?

Znásilnenie je veľmi ťažká situácia pre každú ženu. Ak pri ňom dôjde k počatiu, je to neuveriteľne stresujúce, žena často nedokáže svoje dieťa milovať a prijať, je pre ňu akýmsi pamätníkom udalosti, na ktorú sa snaží zabudnúť. Aj v takomto prípade si však malý človek zaslúži dostať šancu na život, aj keď by mal vyrastať dajme tomu s adoptívnymi rodičmi. Vieme, že mnohí, napríklad bezdetní manželia, túžia po dieťatku a vedia mu dať toľko lásky, koľko potrebuje. Toto však nie sú prípady, ktorých by bolo veľké množstvo. Kolegyne z Poradne Alexis riešili za 12 rokov len do 10 takýchto tehotenstiev. Odporúčam prečítať si i toto svedectvo zo Siete pomoci, ktoré veľmi citlivo a názorne opisuje skutočný príbeh ženy, ktorá otehotnela po znásilnení a rozhodla sa pre utajený pôrod a adopciu.

Čo v prípade, ak potrat navrhne lekár, ktorému žena dôveruje? Napríklad pre obavy zo zdravia ženy alebo pre podozrenie, že dieťa bude mať vážne postihnutie?

Lekári prvého kontaktu bývajú veľmi často tými, ktorí potrat odporučia zo zdravotných dôvodov. Samozrejme, v týchto situáciách je dobré pristupovať k žene úplne individuálne, ťažko je zovšeobecniť, ako sa zachovať v takejto situácii. Žena má však právo svoj zdravotný stav konzultovať aj s ďalším lekárom. Existuje mnoho príbehov, keď mamičky „strašili“, a nakoniec sa narodili zdravé deti. Čo sa týka detí s postihnutím - tí ľudia, ktorí s nimi pracujú, určite radi potvrdia, že tieto deti sú neuveriteľne šťastné a spokojné so svojím životom. A sú schopné dať veľa lásky aj svojim rodičom. Často pre nich býva choré dieťa príležitosťou prehodnotiť svoje životné postoje a priority.  

Nie je účinnou prevenciou proti potratom práve antikoncepcia?

Žiadna antikoncepcia, či už hormonálna alebo bariérová, nie je stopercentná a aj pri jej používaní môže dôjsť k počatiu. Navyše, užívanie hormonálnej antikoncepcie môže mať vážne dopady na fyzické zdravie žien a treba povedať, že má aj abortívny účinok - teda ak k počatiu dôjde, dieťatko v tele matky neprežije. A ak prežije, žena sa dostáva pred dilemu, či ísť alebo neísť na potrat. 

Vo Fóre života však ponúkame alternatívu k antikoncepcii. Spolupracujeme s viacerými lektormi prirodzených metód plánovania rodičovstva, ktoré sú založené na sledovaní plodných a neplodných dní. Okrem toho, že nijako neškodia zdraviu ženy, sú účinnou metódou na vyhnutie sa tehotenstvu, ale aj na jeho plánovanie.

Kým dieťa nie je schopné samostatného života, je súčasťou tela matky. Prečo žena nemá právo rozhodovať o svojom tele?

Dieťa nedokáže žiť samostatne, ale už je to samostatný človek, ktorému bije srdiečko, dýcha, prijíma potravu, vylučuje. Nie je to teda časť matkinho tela, ale samostatný jedinec s jedinečnou genetickou výbavou, ktorý má právo na to, aby jeho život nikto neukončil, aby sa mohol narodiť. Vo Fóre sme k tomu urobili krásnu hru, volá sa Neviditeľný človek, kde hráči spoznávajú, čo má človek v ktorom týždni tehotenstva už vyvinuté, ako si v brušku mamy nažíva - napríklad, kedy mu bije srdiečko, kedy počuje… Je to poväčšine skôr, ako si myslíme. 

Pracujete aj so ženami, ktoré na potrat išli a trpia postabortívnym syndrómom. Akú pomoc im viete poskytnúť?

Ženám po umelom a spontánnom potrate sa venuje psychologička v Poradni Alexis. Robí veľmi dobrú prácu a o psychologické poradenstvo je stále veľký záujem. Pružne tiež reagovali na súčasnú situáciu a začali robiť podporné skupiny pre ženy po spontánnom potrate aj online.

Nie všetky ženy však majú výčitky. Niektoré idú na potrat opakovane... Ako je to možné? 

Neviem, bola by to skôr otázka na dievčatá z Poradne. 

SIAHLA SOM AŽ NA DNOZdieľať

Z postoja ochrany života ste boli doslova aj preskúšaná, keď ste čakali po prvých dvojičkách druhé s odstupom troch rokov. Neprehodnocovali ste v tejto situácii svoje pro-life postoje?

(úsmev) Pro-life postoj nepovažujem za nejaký módny doplnok, ktorý si zoberiem vtedy, keď sa mi hodí, alebo vtedy, keď ide o toho druhého. Je to moja bytostná súčasť, spôsob nazerania na svet okolo mňa. Takže pro-life postoje som neprehodnocovala. Istotne – bol to šok. Vraj pravdepodobnosť počatia dvojičiek po dvojičkách je jedna ku 50 000. Rozmýšľala som a stále rozmýšľam, čo mi tým Boh chcel povedať, že práve mne doprial toto zažiť. 

Mali ste genetickú predispozíciu na dvojičky? 

Nie, vôbec nie. V rodine sme nikdy nemali dvojičky, ani som neužívala žiadne hormonálne lieky.

Našiel sa človek, ktorý vám radil ísť na potrat?

Nie, s tým som sa nestretla, ale v nemocnici počas cisárskeho rezu sa ma viackrát pýtali, či si neprajem aj sterilizáciu. Bolo to nepríjemné. 

Ako reagovalo okolie, keď sa okolo vás motali štyri ozaj malé detičky? 

Ľudia sa snažili pomôcť, s nevhodnými komentármi som sa nestretla. Skôr vznikali komické situácie, keď sa ma ľudia pýtali, či sú všetky moje. Pri mojom mladom vzhľade  im to nesedelo. Ale mala som zásobu vtipných komentárov: „Nie, ja som len operka,“ alebo že „Prebieha prímestský tábor od 0 do 6 rokov.“ Smiala som sa na momentoch prekvapenia, ktoré som vždy bystro spozorovala, keď napríklad na kúpalisku alebo ihrisku si postupne iné mamky začali priraďovať moje deti ku mne a už len bolo počuť: „Aj toto je jej.“ Ale mňa takéto veci nijako nezasiahli, skôr som sa na tom zasmiala. 

A ktoré situácie boli obzvlášť nepríjemné? 

Kto má dvojičky, vie, že sú to dve detičky, ktoré často naraz niečo potrebujú a mama má ruky tiež len dve. Respektíve, toto vie každý, ale mamy dvojičiek to preciťujú na vlastnej koži a v hĺbke srdca preciťujú to, že niekomu jednoducho nemôžu vyhovieť hneď, ako by to dieťatko potrebovalo. Nepríjemné bolo takisto riešiť výchovné situácie so staršími s plnými rukami bábätiek, prípadne ešte popri trojročných dvojičkách držiacich sa za moje nohy, ktoré chceli byť s maminkou. Bolo to obdobie, kedy som siahla na dno svojich schopností. Doslova. 

Myslíte si, že s touto skúsenosťou viete lepšie pochopiť ženy, ktoré sa rozhodnú pre potrat?

Postupom života prichádzam k presvedčeniu, že človek je slabý, často nežije život, aký si vysníval, a pod vplyvom okolností často koná tak, ako by si nikdy nemyslel, že bude konať. Myslím, že po svojich skúsenostiach dokážem pochopiť aj ženy ťažko skúšané životom. 

BUDÚCNOSŤ JE V RUKÁCH DARCOVZdieľať

Prvé dvojičky sú už školáčky, tie mladšie škôlkarky. Ste teda opäť naplno vo Fóre života.  Aké máte vízie do ďalších rokov?

Pravda je taká, že vo Fóre života je to často boj o prežitie z mesiaca na mesiac. Myslím teraz finančne. Fórum života je tu už 20 rokov. Mnohí si myslia, že taká stálica nikdy nezanikne, pravda je však taká, že veľakrát sme len krôčik od toho. Snažíme sa však aj proaktívne zapájať sa do rôznych grantov a projektov. 

Kde vlastne berie Fórum života prostriedky na financovanie svojej činnosti?

Sme financovaní prevažne z darov fyzických a právnických osôb. Ak chceme profesionálne pracovať, musíme zaplatiť ľudí, ktorí z toho žijú. Táto práca sa nedá robiť len dobrovoľnícky. Koronakríza takisto poznačila našu finančnú situáciu. Museli sme prepustiť spolupracovníkov a viacerých krajských koordinátorov. 

Môžu vám sympatizanti pomôcť práve počas blížiacej sa kampane Sviečka za nenarodené deti?

Sviečka za nenarodené deti je naša najväčšia kampaň. Má niekoľko rozmerov – v prvom rade duchovný rozmer – spomienka a modlitba za deti, ktoré sa nemohli narodiť. Potom preventívny rozmer – tento rok chceme robiť osvetu v rámci spontánneho potratu a tretí rozmer je financovanie konkrétnej pomoci projektov Fóra života. Sviečka ľudí spája a aj virtuálne môžeme spoločne rozsvietiť Slovensko. Sme otvorení akejkoľvek pomoci – či už dobrovoľníctvu vo svojich mestách a farnostiach, alebo finančnej podpore. Popravde, sme na ňu odkázaní. Máme ešte veľa vízií a plánov, ktoré by sme chceli na poli ochrany života od počatia po prirodzenú smrť zrealizovať. A ako často zvykneme hovorievať – ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať. 

Ak chcete podporiť Fórum života, môžete tak urobiť TU. 

Dôležité linky:

Fórum života

Sieť pomoci

25. marec

Sviečka za nenarodené deti

Poradňa Alexis

Zachráňme životy

Centrum konkrétnej pomoci Femina

Edukatívna hra Neviditeľný človek