Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. september 2021

Požehnaná medzi ženami, a pritom plná bolestí

Požehnaná medzi ženami, a pritom plná bolestí

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autorka: Jana Solárová

Niekedy je nám ťažko veriť v Božiu bezpodmienečnú lásku. Hlavne vtedy, keď necítime na sebe jeho milosť. Vidíme, ako požehnáva – ale vždy tých druhých. Požehnáva im šťastné manželstvá, požehnáva im zdravé deti. Robí zázraky, prejavuje sa. Všade, len nie v mojom živote a v mojej rodine...

Vieme, kto bola požehnaná medzi ženami. Áno, Ježišova Matka, najviac Bohom milovaná, vyvolená a... najviac skúšaná, žena bolesti a tichého utrpenia, kalichu naplneného až po okraj. 

Život odovzdaný do rúk Toho, kto vie lepšie ako ja

Mária sa narodila do chudobnej rodiny a nikdy nemala ambíciu niekam sa vyšvihnúť alebo niečím vynikať. Chcela v pokore a poníženosti patriť svojmu Bohu, ktorého milovala celým svojím bytím. Pokora, odovzdanosť, láska, to boli tri piliere Máriinho vzťahu k Bohu. Mária bola tiež ženou tichej adorácie, keď mlčky hľadela na Božie dieťa v jasliach, keď bez vysvetlenia videla Boha ponižovaného a umučeného na kríži. Keď s vierou pozerala, ako jej Syn vystupuje do neba. Nerozumela, ale všetko prijímala s pokornou dôverou a v odovzdanosti rozjímala nad Božími tajomnými cestami. Boh jej bol taký blízky, že nepotrebovala odpoveď na všetky otázky. Mala istotu, že s ním bude všetko, ako má byť.

Sedem bolestí Panny Márie

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby ju Slováci uctievali ako svoju patrónku. Jej národnou svätyňou je šaštínsky chrám. 

V niektorých krajinách je viac známa ako „Bolestná Panna Mária“ (lat. Virgo Maria Dolorosa). Číslo sedem je v prvom rade symbolické, znamená plnosť. Predsa sa v Tradícii uctieva sedem Máriiných bolestí: 1. Proroctvo Simeona; 2. Útek do Egypta; 3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme; 4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste; 5. Ukrižovanie a smrť Ježiša; 6. Ježišovo sňatie z kríža; 7. Ježišov pohreb.

1. Proroctvo Simeona

Po štyridsiatich dňoch od narodenia Ježiša prinášajú rodičia dieťa do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi a priniesli zaňho obetu. Keď rodičia prinášajú dieťa, vezme ho do rúk prorok Simeon, velebí Boha a vyzná, že už uvidel Božiu spásu a môže byť v pokoji „prepustený“. Zároveň sa Mária dozvie, že Ježiš je ustanovený na na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a že jej vlastnú dušu prenikne meč. Svätá žena prorokyňa Anna velebí Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozpráva o dieťati. A čo Ježišovi rodičia? Jeho otec i matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.

Aj my ako rodičia si často vypočujeme „proroctvá” o našich deťoch. Možno tie zdravotné ešte počas tehotenstva. Možno tie prognózy o živote – „z tohto chlapca nič dobré nevyrastie”, „s týmto to budete mať ťažké“. Aj nositeľ Nobelovej ceny Albert Einstein bol ako dieťa pomalý, začal neskoro rozprávať, dokonca jeho rodičia vyhľadali odbornú pomoc. Nakoniec to však s ním a jeho inteligenciou, ako vieme, nebolo celkom márne. Pripisuje sa mu tento citát: „Každý je génius. Ale ak budete súdiť rybu podľa jej schopnosti vyliezť na strom, bude celý život veriť, že je hlúpa.“ 

Mária prijala slová múdreho muža o svojom Synovi, o jeho veľkosti aj tie o meči, ktorý prebodne jej srdce. Prijala Boží plán s pokorou ženy, ktorá je schopná všetko odovzdať do rúk Najvyššieho, lebo Jeho cesty sú vysoko nad našimi cestami. 

2. Útek do Egypta

Po odchode mudrcov od Svätej rodiny varuje anjel v sne Jozefa pred Herodesom. Ešte v tú noc sa vyberú na púť do neznáma. Ich cesta celkom určite nebola pokojným výletom. Zo strohej informácie od anjela, ktorú Mária prijala s maximálnou dôverou voči manželovi, nevedeli ako, čo ani kde. Ponáhľali sa a putovali so strachom, aby ich niekto nevidel, neudal, neprenasledoval. Išli dlho až do celkom neznámeho kraja, medzi neznámych ľudí, ktorí ich zrejme neprijali  s vrúcnym objatím. Boli v dnešnej reči jednoducho utečenci. V cudzom svete žili niekoľko rokov.

Boh nepripravil pre svojho Syna výnimočné podmienky pre život, bohatstvo ani bezstarostnosť. Je azda toto ten meč, o ktorom prorokoval Simeon? A naplnia sa aj tie o Dávidovom tróne? Prečo Syn Najvyššieho žije ako obyčajný človek, dieťa, ktorému stále číhajú na život, v strachu, chudobe, cudzine?

Aj my niekedy žijeme ako cudzinci. Často aj medzi svojimi, vo vlastnej rodine, susedstve, v práci, spoločenstve alebo farnosti. Máme pocit, že sme jediná čierna ovca medzi bielymi, neprijímajú sa naše názory, nepočúvajú naše pripomienky.  Medzi šťastnými rodinami je tá naša jedinou, ktorá má problémy, naše manželstvo nie je šťastné, naše deti nie sú zdravé. Sme ako vyhnanci, akoby sme žili na osamelom ostrove ďaleko od tých, ktorých blízkosť by sme chceli cítiť. 

Čo robila Mária? Neporovnávala sa, nehromžila na svoju situáciu. Netúžila po tom, čo nemala. Kvitla vždy tam, kde ju Pán zasadil. Zo svojej situácie vyťažila to najväčšie možné dobro. To je tajomstvo svätosti. 

3. Strata Ježiša v chráme

S dvanásťročným Ježišom putujú rodičia do jeruzalemského chrámu. Cestou naspäť nemôžu dieťa nikde v zástupe nájsť. Mária s Jozefom sa teda vrátia do Jeruzalema. Hľadajú ho s bolesťou tri dni. Vieme, aké je ťaživé, keď hľadáme dieťa čo i len päť minút, nieto tri dni! Ako sa nám premietajú všetky hrozivé scenáre, bojíme sa o to, či je v poriadku, či mu niekto neublížil, máme pocity viny, že sme ho neustriehli. Čo znamenali tri dni hľadania? Úzkosť, paniku, prebdené noci, hlad, vyčerpanie až do úmoru. Nádej striedajúca sa s pocitmi zúfalstva… Až konečne ho uvidia v celkom nezvyčajnom postoji, živého a zdravého – vďaka Bohu. Ale – ako si nám to len mohol urobiť? Tri dni sme sa báli, hľadali ťa... Ježiš odpovedá vo svojej nevinnosti: Ako ste sa mohli báť? Ako že ste nevedeli, že budem tam, kde ide o môjho Otca? Ale oni nepochopili, píše Lukáš. A Mária zachovávala všetky slová vo svojom srdci. Prijíma všetky okolnosti, ktoré život prináša v mlčaní a odovzdanosti. Neľutuje sa, ale miluje. 

4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste

Mária bola pri svojom Synovi až do konca. Videla, ako jej milované dieťa, ktorému ako mama fúkala každú modrinku, surovo bičujú, ako ho znevažujú a posmievajú sa mu, pľujú naňho a zaobchádzajú s ním, akoby bol bezcenný predmet, a nie človek. Jeho poníženie ju bolelo viac, ako keby znevažovali ju samu, pretože vedela, že Ježiš je skutočný Boh. Podľa videní, ktoré mala blahoslavená Anna Katarína Emmerichová, Mária niekoľkokrát od psychickej vyčerpanosti a duševnej trýzne omdlela. Všetko utrpenie však prijímala s pokorou, bez hystérie a kriku, bez zúfalstva. Určite však nie s ľahkosťou, ľahostajnosťou, ani bezcitne. Mária bola žena ako každá iná, ktorá ťažko znáša pohľad na to, ako jej dieťa trpí. Vo svojej viere sa však dokázala pozerať na seba a svoj život Božou optikou, vedela prijať, že existuje hlbšia realita, ktorá nie je viditeľná očami, ktorú nechápeme vtedy, keď sa deje, ktorej nerozumieme a môžeme ju prijať len v dôvere… Ja neviem, bolí to, je mi ťažko, je to neznesiteľné… ale, Bože, Ty vieš a to mi musí stačiť.

Čo znamená pre nás, keď vidíme svoje deti trpieť? Choroba, neprijatie rovesníkov, samota, problémy v škole, vo vzťahoch? Veľmi si prajeme ich šťastie, no namiesto toho mnohokrát vidíme, rovnako ako Mária, ich utrpenie. Modlitba a naša pevná láska sú často tým jediným, ako im vieme a môžeme pomôcť. Aj toto utrpenie rodičov môžeme spojiť s utrpením Boha a jeho Matky. Posväcovať sa cez prijatie všetkých bolestí našich detí. 

Inzercia

5. Ukrižovanie a smrť Ježiša

Kalvária. Krv, bolestné vzdychy, roztrhané telo, klince, nahota, zneuctenie. Mária stojí pod krížom a trpí spolu so Synom. Ježiš odchádza v bolestiach, ale žiadna krutosť nemohla zničiť jeho lásku. Ani to najväčšie zlo nebolo prekážkou, aby miloval. Miloval aj na kríži, všetkých, aj tých, ktorí sa k nemu správali zversky, ktorí sa hlúpo až zvrhlo posmievali. Rovnako aj Mária, prijíma, neživí v sebe horkosť a hnev, ale miluje. Miluje aj tých, ktorí nenávidia, ktorí ubližujú jej Synovi.

Mária vyslovila to rozhodné „staň sa“ na Kalvárii. Bola to určite tá najťažšia skúška, pri ktorej Matka ukázala svoju odovzdanosť v tej najvyššej miere. Jej Syn sa stal Kráľom, prorokom Najvyššieho a ona sama tou, ktorú budú blahoslaviť všetky pokolenia. Stalo sa to ale celkom inak, ako by to človek očakával, predstavoval si a ako by si to prial. 

Niekedy Boh napĺňa svoje prisľúbenia a rozdáva svoje dary, no nie je to podľa rovnice „prosba-splnenie prosby”. A ešte takým spôsobom, vtedy a tam, ako, keď a kde sme to v našich hlavách naplánovali. Myslíme si, že Božie požehnanie je len to, keď sa nám dobodky vyplnia naše túžby a sú vypočuté naše modlitby… Len človek skutočnej hĺbky a kontemplácie dokáže v zúboženom nahom umierajúcom vidieť Božieho Mesiáša. Len človek modlitby, hoci kolenačky zbiera rezajúce čriepky svojej predstavy o šťastnom manželstve a rodine, vidí vo svojom živote nádherné Božie dielo, z ktorého vzíde veľa semien Božieho kráľovstva. 

6. Mária drží v náručí mŕtve telo svojho Syna

Posledné slová na kríži. Mocný hlas, výkrik a potom už iba nevládne telo. Koniec. Matka drží v náručí mŕtveho Syna. Bolesť nemá hraníc. Takto sa to malo všetko skončiť? Nemohol ten, ktorý uzdravoval, kriesil, sýtil zástupy z niekoľkých bochníkov chleba… nemohol jednoducho zasiahnuť a zabrániť takejto potupnej smrti? Kde je ten Boh, ktorý jej posielal anjela, aby zvestoval narodenie Božieho Syna, aby ich chránil pred Herodesom, ten Boh, ktorý môže všetko zmeniť? Mária verí. To, čo vyzerá ako koniec, je v skutočnosti začiatok. „Hľa, ja robím čosi nové, práve to klíči, nebadáte?“ (Iz 43, 19)

Je smrť naozaj koncom, dôvodom na beznádej, stratu zmyslu života? Ostávame opustení, bezradní, prázdni. Jedine Boh vie dať zmysel každej situácii. Len pohľad do jeho očí, adorácia jeho pokory v Eucharistii nás môže naplniť aj vo chvíľach, keď nevidíme, kam ďalej pokračuje cesta. 

7. Mária pochováva telo svojho Syna

Mária stojí pri hrobe svojho Syna. Možno si premieta celý svoj život. Ako ju navštívil anjel a povedal jej, že počne a porodí syna. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Ako to? Nebude konca... jej Syn tu leží mŕtvy. Vtedy, pri Zvestovaní privolila anjelovi: „Nech sa mi stane...” Akoby povedala - môj život nie je v mojich rukách, odovzdávam ho tomu, od ktorého som ho dostala. Mária podpísala Bohu bianko a nikdy ho nestiahla späť. Celý život ostáva verná tomuto postoju - je služobnica, bude robiť presne to a len to, čo od nej chce jej Pán. To isté hovorí aj teraz, keď nehybné telo jej Syna ostáva ležať v studenom hrobe - „Nech je tak, ako chce môj Pán.”

Nevieme, či Mária vedela, ako sa všetko skončí, či vedela, že bolesť zo smrti Syna vystrieda po troch dňoch radosť z jeho Víťazstva. Že ho uvidí Zmŕtvychvstalého a Osláveného. Určite však vieme, že verila, modlila sa, bola stále spojená s Tým, ktorému patrila.

Žiadna bolesť nemá posledné slovo

Zuzana prežila za deväť rokov manželstva osem spontánnych potratov. 

Adam a Ľubka majú päť detí. Dve dievčatá sú zdravé, všetci traja chlapci majú mentálne postihnutie.

Márii zistili rakovinu počas tehotenstva s tretím dieťatkom. Keďže sa kvôli bábätku neliečila, krátko po pôrode zomrela. 

Život nie je len pekný, len jednoduchý. A rovnako ako Mária, nemáme odpovede na všetky otázky. Ani zďaleka. Niekedy sa cítime, akoby sme kráčali v hustej hmle a nevideli ani na krok. Mária bola tou, ktorá sa na príkaz Boha rozbehla do tmy. Vedela, že Boh nedáva bodku za žiadnou situáciou, hasnúci knôtik nedohasí… „Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro“ (KKC, 324). 

Mária - žena vyvolená, milostiplná, požehnaná. V živote však ťažko skúšaná, bolestiplná, zdanlivo Bohom zabudnutá. Len cez okuliare viery vidíme to, čo na prvý pohľad nevidno. Že všetko utrpenie, ktorým prešla a ktorým prechádzajú všetci Bohu verní, je tým ohňom, v ktorom sa čistí zlato a striebro. A viete, ako dlho drží kováč zlato v ohni? Má na to celkom jednoduchú pomôcku - kým v ňom neuvidí svoju tvár. Áno, v Márii Boh celkom iste svoju Tvár uvidel a stále vidí. Tešme sa, že aj my sme tí požehnaní a Bohom vyvolení, ktorých očisťuje, aby aj v nich – v nás – uvidel svoju Tvár…

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Odporúčame

Blog
Kvalita po slovensky

Kvalita po slovensky

Konečne odchádzam z práce! Unavená a hladná. Nie! V obchode sa nezastavím ani náhodou. Chcem byť čím skôr doma, uložená v pohodlnom kresle. Veď v chladničke niečo nájdem.

Blog
Pellegrini ide zachraňovať nemocnice. Ha!

Pellegrini ide zachraňovať nemocnice. Ha!

Pellegrini - človek, ktorý nemá žiadny plán, žiadnu stratégiu, len ľudí totálne prehnitých korupciou, Pellegrini, človek ktorý dokáže len vyťahovať to, čo by sa práve jednoduchým voličom hodilo, ide riešiť aj zdravotníctvo. Pán Boh nás ochraňuj.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.