A práve tu sa dostávame ku koreňu problému. Palestínčania sa snažia zakryť pravdu o tom, že Židia žili na území dnešného Izraela už pred jeho vznikom v roku 1948 a žili tu nepretržite 4000 rokov a to počas každej jednej nadvlády. Prevláda snaha vzbudzovať dojem, že Židia sú akýsi cudzinci, ktorí žili na tomto území pred 2000 rokmi a teraz si robia nárok na cudziu zem. Na sociálnych sieťach kolujú vtipy o tom, že ,,moja babka je staršia ako tvoj štát“ (Izrael), alebo že či teraz majú ľudia čakať kedy privandrujú Rimania a Kelti a budú si nárokovať územie na ktorom žili pred niekoľkými stáročiami. Tu sa ukazuje, že ľudia nemajú základné historické znalosti a vedomosti o dejinách Židovského národa a ani tohto územia a domnievam sa, že ich to väčšinu z nich ani nezaujíma.
Ak by tieto vedomosti mali, tak len ťažko by mohli nazvať Izraelčanov ako okupantov a kolonialistov. História, archeológia Biblia, náboženské spisy a životopisy slávnych židovských učencov nemožno ignorovať a to ani fakt, že Židia so svojej krajiny neodišli dobrovoľne, ale po Rímskom ťažení, kedy drvivá väčšina bola nútená svoj domov opustiť a nájsť útočisko inde. Zaujímavé je ale to, že v súvislosti s týmto nikto nezmieňuje etnické čistky, genocídu, alebo prejav solidarity so Židovským ľudom, ktorého úsilím bolo vždy vrátiť sa do svojej domoviny. Kdekoľvek na svete Židia žili vždy sa túžili vrátiť do svojej vlasti. Dôkazom je zachovanie hebrejského jazyka, náboženské rituály, sviatky a tradície. Je smutné vidieť snahy o delegitimizáciu a bojkotovanie jediného židovského štátu na svete.
Pred vznikom moderného štátu Izrael bola Palestína len územím a ak niekto o sebe prehlásil, že je Palestínčan nevedeli ste o koho presne ide, či je to etnicky Arab, alebo Žid. Známy je aj rozhovor s bývalou Izraelskou premiérkou Goldou Meirovou, ktorá o sebe prehlásila že čo sa týka územia je Palestínčanka, ale že Palestína ako taká neexistuje.
A ako vlastne vznikol názov ,,Palestína?“ Po židovskej vzbure Bar Kochby v roku 135 n.l. proti Rímskej nadvláde boli Židia vyhnaní a aby nepanovala žiadna zmienka o Judei ako o domovine židovského národa cisár Hadrián s cieľom uraziť Židov premenoval Judeu na Palestínu (Syria Palaestina) podľa biblických Filištíncov, ktorý so Židmi v minulosti bojovali. Filištínci boli grécky morský národ, ktorý nemá žiadne semitské korene a žiadnu príbuznosť s arabskými Palestínčanmi.
Zaujímavé sú aj výroky arabskych politkov, ktorí veľmi často kritizovali snahu palestínskych Arabov o sebaurčenie. Zahir Muhsen, ktorý bol člen výkonnej rady organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) prehlásil, že neexistujú žiadne rozdiely medzi Libanončanmi, Jordánčanmi, Sýrčanmi a Palestínčanmi a existencia palestínskej identity existuje len s taktických, politických dôvodov. Hafez Assad sa vyjadril, že neexistuje židny ,,palestínsky ľud“ a že pred rokom 1964 sa Arabi v Palestíne nazývali ako ,,občania Veľkej Sýrie“.
Okolo Palestínčanov bolo v priebehu posledných dekád vytvorených mnoho mýtov a poloprávd, ktoré kolujú predovšetkým v online priestore a jednotliví Palestínčania sa stali obeťou zneužívania teroristických skupín ako Fatah či Hamas, ktoré sledujú svoje mocenské ciele a na životoch obyčajných civilistov im vôbec nezáleží. Taktiež sa stali obeťou členov progresívnej ľavice a rôznych marxistických hnutí akým je napríklad hnutie Black lives matter (BLM), alebo hnutia na bojkot Izraela (BDS), ktoré skrývajú svoj antisemitizmus za kritiku politiky Izraela. Ignorovanie a prekrúcanie faktov, ale nie je žiadny progresivizmus.
Dnes nie len z úst islamských radikálov zaznievajú heslá, ktoré hovoria o tom, že celá ,,palestínska zem“ bude ich a treba bojovať až kým sa tam nestane, čím priamo nabádajú na genocídu Židov. Židia, ale boli na tomto území pred nimi a boli tu aj pred islamom, ktorý vznikol v až 7. storočí. Žili tu nepretržite 4000 rokov. Z ich domoviny boli násilne vyhnaní a potom bola ich vlasť okupovaná. Tak kto je tu teda tá obeť?
Palestínsky Arabi musia byť oslobodení to áno, ale z rúk teroristov, zapredaných a pomýlených aktivistov a hnutí, ktorí sledujú vlastné ciele.