Antisionizmus je nový antisemitizmus

Nedávno som čítal rozhovor s bývalým českým ministrom zahraničných veci Karlom Schwarzenbergom, ktorý v rozhovore uviedol, že je dosť starý na to, aby o Izraeli hovoril pravdu a že kritika politiky Izraela nemá nič spoločné s antisemitizmom. Pán Schwarzenberg určite antisemita nie je i keď niektoré jeho odpovede v článku by som skôr považoval za pravdy s malým p, alebo názory. Ale čo kritika tých ostatných? Každý jeden štát ma svoje problémy, lepších a horších politikov, ktorí robia nie vždy šťastné rozhodnutia. Tá obrovská kritika jediného demokratického štátu na Blízkom východe, ktorý ani nie je náš susedný štát a ktorého históriu veľa ľudí nepozná nehovoriac o dlhoročnom konflikte, ktorý stále prebieha, zaváňa pokrytectvom a je minimálne podozrivá.

Sionizmu sú dnes priraďované rôzne nálepky a prívlastky s negatívnym nábojom. Progresívne kruhy a extrémna lavica označujú sionizmus ako formu rasizmu, kolonializmu, imperializmu a Izrael dokonca označujú ako fašistický a teroristický štát. Nemusíme chodiť ďaleko. Vladimír Olej z Progresívneho Slovenska nazval Izrael fašistickým štátom tiež. Tieto tvrdenia sú absurdné a mám silné pochybnosti, že títo ľudia majú vedomosť čo vôbec znamenajú výrazy ako apartheid alebo okupácia. Takto sa stáva antisemitizmus mainstremom. Neustále nás presviedčajú, že kritika Izraela nemá nič spoločné s antisemitizmom. Opak je, ale pravdou čo potvrdili aj nedávne udalosti vo svete potom čo konflikt medzi Izraelom a Hamasom eskaloval. Masové protesty za oslobodenie úbohých Palestínčanov sa odohrali v Severnej Amerike a v krajinách strednej a západnej Európy. Židovské komunity a centrá sa stali terčom útokov hlavne moslimských imigrantov a členov extrémnej lavice. Pribudlo mnoho fyzických útokov a incidentov, boli poničené židovské synagógy, pamiatky, obchody a reštaurácie, ktoré ponúkajú košér jedlá, alebo majú židovských majiteľov. Transparenty protestujúcich niesli nápisy ako: ,,Hitler mal pravdu“ alebo ,,Free Palestine from the river to the see“ čo je heslo teroristickej organizácie Hamas, ktorá toto heslo má vo svojich stanovách a jej hlavným cieľom je zničenie Izraela aj s jeho obyvateľmi. Heslo Free Palestine neznamená teda nič iné ako zničenie Izraela. Lynč sa odohrával aj na sociálnych sieťach. Vidíme teda, že nejde len o kritiku politiky Izraela, ale o ničo viac. Je mu upierané právo na sebaurčenie a existenciu. Konflikt na Blízkom východe títo ľudia zneužívajú, aby svoj antisemitizmus ospravedlnili. Izraelu je dokonca upierané právo na obranu svojho územia a obranu svojich občanov. Na uliciach pritom nevidno rozhorčené protesty, proti štátom v ktorých sú porušované ľudské práva a v ktorých ľudský život nemá takmer žiadnu cenu či hodnotu a v ktorých prebieha skutočná okupácia. Domnievam sa, že je to zapríčinené neznalosťou historických súvislostí a faktov, alebo ich prekrúcaním či ich ignorovaním. Rétorika OSN či EÚ je taktiež proti-izraelská.

Sionizmus nie je nič iné židovské hnutie, ktoré sa snaží o obnovenie židovských koreňov v židovskej vlasti, svojej domovine a je o Židoch, ktorí chcú prevziať kontrolu nad svojou budúcnosťou a svojimi životmi než sa spoliehať na tých, ktorý ich utláčali a prenasledovali. Je to hnutie o znovuzrodenie národného domova. Úsilie o štátnosť predsa neznamená rasizmus. Táto túžba o návrat sa nezačala až hnutím, ktoré založil Theodor Herzl. Spojenie Židov so svojou domovinou bolo stredom ich príbehov a tradícií viac ako 3000 rokov. Ide o kultúrnu, národnú a náboženskú identitu. Ak niekto tvrdí, že najväčšia Židovská komunita na svete musí byť zničená, ale je jej upierané právo na existenciu je to neodmysliteľné spojené s antisemitizmom. Všimol som si, že jedným z hlavných znakov antisemitu je, že zo všetkého zla čo sa na svete deje obviňuje Židov a všetko zle čo sa stane Židom spochybňuje a vyvracia. ,,Starý známy obetný baránok.“