Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. jún 2021

Trápenie sa v apoštolskej činnosti

V katolíckej tradícii sme sa po Turícach opäť vrátili do liturgické obdobia „Cez rok“. To nás opäť vovádza do svojho vlastného cyklu nedeľných kontinuálnych čítaní epištol. Podľa tohto poriadku sa 10. nedeľou cezročného obdobia v tomto roku dostávame k Druhému listu Korinťanom. A to hneď do jeho 4. kapitoly.
Trápenie sa v apoštolskej činnosti

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky. Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. (2 Kor 4, 13 – 5, 1) Zdieľať

Na úvod je však užitočné veľmi stručne tento spis predstaviť. V skutočnosti totiž patrí do línie relatívne bohatej korešpondencie, ktorou Pavol na diaľku riešil napäté vzťahy medzi sebou a korintskou kresťanskou komunitou. Ako sme sa mohli dočítať už v 1 Kor, v miestnej cirkvi sa počas absencie jej zakladateľa proti nemu vytvorila značná ba až nenávistná opozícia. Pavol sa o tom dozvedel no kvôli svojmu životnému štýlu na spôsob putujúceho kazateľa musel častejšie zasahovať prostredníctvom svojich vyslancov a listov.  Aj na základe textových svedectiev (porov. 1 Kor 5,9) tak v tomto prípade ide už o tretí, či štvrtý (porov. 2 Kor 2,4) list smerovaný do tohto bohatého gréckeho mesta. Prečo sa nám dodnes zachovali iba dva listy nie je známe. Názory odborníkov najčastejšie hovoria o tom, že sa zvyšné buď stratili alebo boli neskoršími redaktormi zapracované do súčasných dvoch. 

2 Kor takto v kontexte vývoja reaguje na správy, ktoré Pavlovi oznamovali, že jeho predchádzajúce listy a vyslanci mali v Korinte svoj účinok (kap. 1. 2.). Zdá sa, že veci sa začali riešiť. Z listu však vidno aj to, že na Pavla začala pre spory doliehať vyčerpanosť. Preto sa následne v tomto preňho typicky veľmi osobne ladenom texte začal taktiež vyznávať z vlastnej skúsenosti trápenia, ktoré mu apoštolská činnosť prinášala (kap. 3.-7.). A práve z tejto časti pochádza aj náš úryvok.

Hlavným zádrhom nad ktorým v našich veršoch Pavol rozmýšľa je ľudská (telesná) slabosť. Zdieľať

Hlavným zádrhom nad ktorým v našich veršoch Pavol rozmýšľa je ľudská (telesná) slabosť. Tá sa prejavila nielen v odbojnom postoji veriacich ale aj v jeho vlastných trápeniach rôzneho druhu (porov. 2 Kor 7,5). List takto kladie a odpovedá na aj dnes veľmi aktuálne a pálčivé otázky. Pri Pavlovom pohľade na Korinťanov zneli: Vydrží Evanjelium uprostred slabých a hriešnych ľudí? Nezahatí Kristovo posolstvo zlý príklad veriacich? Nestane sa rozdelenie kresťanov neprekonateľnou prekážkou pre vzrast Cirkvi a pre prijatie Ježiša zo strany neveriacich? A z druhej strany pohľadu na seba sa Pavol mohol pýtať: Stoja mi za to všetky tie trápenia? Bude mať moje snaženie osoh? Dokedy to vlastne vydržím? Nemal by som sa stiahnuť?

Odpoveď na to všetko v našom úseku autor nachádza v pevnej dôvere v budúce zmŕtvychvstanie. Zdieľať

Odpoveď na to všetko v našom úseku autor nachádza v pevnej dôvere v budúce zmŕtvychvstanie (2 Kor, 4,14), ktoré má moc oživiť, zahojiť, osláviť a pretvoriť to čo nezvláda ľudská slabosť. Už o niekoľko veršov skôr Apoštol použil známy obraz pokladu v hlinených nádobách (4,7). Podobne je tomu tak aj v našom texte, keď sa nádej vkladá do „nie rukou zhotoveného stánku“ (5,1). Pavol sa vyznáva, že to čo mu dodáva silu nie je jeho vlastná vytrvalosť, ale „duch viery“ (4,13). Boží dar tak spôsobuje, že hoci to čo je vonkajšie chradne a to čo je viditeľné má koniec, tak sa zároveň vnútorný človek obnovuje neviditeľnými skutočnosťami, ktoré ostávajú naveky (4,16.18).

Božia moc a milosť dokáže prekonať aj nepredstaviteľne ťažké prekážky. Zdieľať

Kvôli tomu sa následne oplatí aj ďalej pokračovať v hlásaní. V ňom totiž nepôsobí iba ľudské úsilie. To by dávno zlyhalo. Ak sa darí, deje sa to vďaka Božej milosti (4,15). Pavlova istota preto aj naše časy povzbudzuje v pohľade na cirkevnú realitu, ktorá, zdá sa, pre ľudské chyby od Krista iných viac vzďaľuje, akoby ho k nemu mohla pritiahnuť. Obraz nádeje podporenej faktom Kristovho víťazstva nad smrťou teda hovorí, že Božia moc a milosť, ak im ľudia výslovne neodporujú, dokáže prekonať aj nepredstaviteľne ťažké prekážky. Aj tie sa nakoniec, slovami samého Apoštola národov, stanú v konečnom pohľade iba maličkosťami, keď podobne ako on uveríme, že nám „naše terajšie ľahké súženie prinesie [...] nesmierne veľkú váhu večnej slávy“ (4,17).

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame