A prečo chceš birmovku?

A prečo chceš birmovku?
Túto otázku dostali minulo-tohtoroční potenciálni birmovanci od kňaza. Medzi týmito birmovancami bola aj moja 15 ročná sestra. Otázka padla skôr, ako prišli otázky na prípravu. A k nej padlo aj odporúčanie: Len mi nehovor, že kvôli rodičom!
Martina Šulová
Martina Šulová
Blogerka, Pro Life aktivistka, snažím sa pokryť rôzne sféry a oblasti. Píšem o kresťanstve ako takom, všímam si dianie vo svete, v kultúre atď.

Evidentne jej prišla na um uspokojivá odpoveď, inak by sa na ňu dnes asi nepripravovala :). Neviem, či nad odpoveďou dumala, ale vrásky si z toho nerobila, väčšinou má pohotové odpovede priamo zo srdca, čo jej v dobrom závidím :)

No primälo to zamyslieť sa aj mňa. Matne si spomínam na vlastnú sviatosť ako birmovania, tak aj prijímania. My katolíci sme známi ako teoretici. Máme veľa poučiek a pravidiel, ktoré sa biflíme. Tak mi napadá, či si uvedomujeme aj obsah toho, čo sa učíme.V spojitosti s birmovkou aj prvým sv.prijímaním si pamätám aj strach. Z toho, že nebudem vedieť správne odpovedať na otázky, ktoré sme sa mali naučiť, strach z toho, že zabudnem 5toro cirkevných prikázaní, 6 hlavných právd či 7 hlavných hriechov. Neskôr pri birmovke prišlo niečo podobné. Zvláštne, že moja sestra si tým pri vlastnej príprave na sviatosť birmovania extra neprechádza. Začínam mať pocit, že má v sebe už teraz v 15ke viac Ducha, než ja po 25ke....

Sviatosti birmovania a prvého sv.prijímania sú inak, na škodu samotných detí, príležitosť najmä pre rodičov ukázať sa...Pekné šaty, oslavy...Zmysel oboch sviatostí ostal niekde v úzadí. Alebo "Hlavne, že budeš mať do dospelosti pokoj".No, veď dobre....aj tak sa dá...Tak som sa rozhodla, že práve u mojej sestry to bude inak. A ani som sa nemusela. Rozhodla sa sama (zas, v dobrom jej závidím).

Katolícka viera je totiž známa aj ako dogmatická. Môžeme viesť rozsiahle diskusie na tému Dogmy a ich zmysel, ale pravdou ostáva, že bez dogiem , tzv.pravidiel a vyjavených faktov, ktoré je potrebné si osvojiť, môže nastať chaos. V dogmách problém nevidím, dogmy podnecujú otázky a dávajú odpovede, zároveň inšpirujú k vnútorným vhľadom človeka do seba a na svoju vieru. No čo ak človek-kresťan-katolík ostane len pri tých dogmách? A za celý život neotvorí otázky, ktoré mu môžu podávať? Môžeme sa niečo naučiť, naučiť sa naspamäť, ale čo nám to vnútorne dá a ako nás to priblíži k Bohu, ak sa neposnažíme im aj porozumieť a vcítiť?

Je totiž veľa kresťanov-katolíkov, ktorí vám odverklíkujú najrozsiahlejšie naučené modlitby. A že ich je dosť. Ale uvedomujú si obsah týchto modlitieb? Ruku na srdce, koľkí pri modlitbe Otčenáš vnímate, čo sa modlíte? A čo jednotlivé slová vyjavujú, čo vlastne vyznávate? Pri modlitbe Verím v Boha detto. Sú to dve najznámejšie a najrozšírenejšie modlitby, ale ešte aj pre mňa v dospelosti sú ako známe, tak aj tajomné. Možno nie ani slovami, ako tým, čo tie slová znamenajú. Modlitba Otčenáš je totiž krásnu modlitbou odovzdania sa. Priznám sa, že v čase , kedy som pristúpila k sviatosti birmovania, som si to tak jednoznačne neuvedomovala. K tejto myšlienke ma primäla až kniha o Pátrovi Dolindovi Ruotolo.

Pri náuke vyššie zmienených právd, prikázaní a hriechov vieme sypať všetky naspamäť, ale čo z nich sme si vôbec vzali? A ako nás a náš život vedomosť o nich ovplyvnila? Ktoré z tých Právd vlastne aplikujeme na seba a na svoju vieru? Pamätáme si ich ešte? A ako ich žijeme?

Pri minulotýždňovom sviatku Zoslania Ducha Svätého sa na sv.omši na mňa dostala nasledujúca veta, ktorú budem parafrázovať. Je jednuduchá: Zabúdame na Ducha. A z tohto dôvodu sa potom katolíci-teoretici smejú z katolíkov-charizmatikov. Pritom je relatívne možné, že práve tí charizmatici by absolvovanie sviatosti birmovania ešte raz zvládli lepšie a prežili hlbšie, ako tí, čo sa z nich smejú. Jednoducho sme uviazli v dogmách a teóriach, ktoré nežijeme. Poznáme ich, vymenujeme, ale život v nich je laicky povedané, chladný. Pritom v sebe nesú toľko pre nás prospešného, len by bolo potrebné spomenúť si, že bez Ducha, bez toho to zžitie nepôjde...Darmo sa niečo učíme naspamäť, rovnako darmo je naše telo prítomné na sv.omši a na sviatostiach, keď naša duša pendluje niekde vonku...

Ale tá otázka, prečo chce niekto birmovku, je podnetná. Neviem, čo by som ja vo veku 14-15 rokov na ňu odpovedala, ale dnes viem, že by to bola odpoveď: Aj ja chcem cítiť a vímať prítomnosť Ducha Božieho :). A žiť s ním naďalej :)

Aj vám položili takú otázku pred birmovkou? Alebo to tiež bolo v štýle a zmysle "nech len máš pokoj, nemusíš riešiť na dospelosť"? A kedy ste viac začali vnímať prítomnosť Božieho Ducha vo svojom živote a cítiť Jeho vplyv na vašu vieru?

 

https://pixabay.com/sk/photos/holub-ru%C4%8Dn%C3%A9-d%C3%B4vera-boh-modli%C5%A5-sa-3426159/

 

 

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť