Príčiny duchovnej neútechy

Aby sme vedeli, ako sa v stave duchovnej neútechy správne zachovať, je dôležité najskôr poznať jej príčiny. Nie sú nimi iba „zlí anjeli“, ale tiež i rôzne prirodzené príčiny, ktoré dokáže Zlý šikovne využiť.

K stavu duchovnej neútechy patrí – ako sme hovorili minule – okrem iného i nechuť k modlitbe. Tá môže vzniknúť jednak od vonkajších okolností (zima, teplo, nedorozumenie s inými apod.); ďalej od dispozície tela (sviežosť, únava apod.); a tiež od povahy (optimista, pesimista). Sú ľudia, ktorí si nedokážu zorganizovať deň, svoju prácu, modlitbu, následkom čoho sú nervózni. I ich modlitba je potom roztržitá, plná nepokoja, nedbalá, lebo pri nej myslia už na iné povinnosti, z dôvodu čoho ich potom neteší. Taký človek hľadá rozptýlenie inde: v potešení zmyslovom a neraz i hriešnom.

Svätý Ignác vo svojich Pravidlách na rozlišovanie duchov hovorí o troch príčinách, pre ktoré upadáme do neútechy. „Prvou príčinou je, že sme vlažní, leniví a nedbalí vo svojich duchovných cvičeniach. A tak pre naše nedostatky sa vzďaľuje od nás duchovná útecha“ (DC 322). I podľa neho máme príčinu neútechy na prvom mieste hľadať v sebe, v ťarbavosti svojho ducha, vo svojom zabúdaní na Boha. Neútecha je teda akýsi trest za našu vlažnosť.

Tu treba podotknúť, že zlý duch vie tieto naše slabosti, chyby či hriechy dobre využiť a skrze ne vtrhnúť do hradu nášho srdca a spôsobiť v nás zmätok skrze rozličné pokušenia, ktorými potom útočí na toho, kto mu k tomu poskytol príležitosť svojím vlastným zlým počínaním.

„Druhou príčinou (neútechy)“, podľa Ignáca „je, že Boh nám chce ukázať, čo sme a ako ďaleko dôjdeme v jeho službe a chvále bez toľkej štedrosti a toľkých milostí“ (DC 322). Podľa tohto pravidla je zrejmé, že príčinou môže byť sám Boh, ktorý nás vtedy skúša, preveruje skutočnú hĺbku a opravdivosť našej viery. Podliehame totiž mylnej predstave, že Boh je v našom živote prítomný a že náš život má zmysel iba vtedy, ak sa dobre cítime, ak zakúšame „mocné Božie pôsobenie“. Stav neútechy nie je však bez zmyslu pre náš duchovný život. Naopak, je to čas, v ktorom sa máme ešte plnšie zveriť Bohu a uvedomovať si, že k duchovnému životu patrí rovnako čas útechy i neútechy; ba že tento bolestivý čas môže byť pre naše dozrievanie a vnútorný rast v konečnom dôsledku ešte prínosnejší.

Stav neútechy nás učí opúšťať mnohé ilúzie a nesprávne predstavy, ktoré sme si o živote s Kristom vytvorili. Učí nás duchovnému realizmu. V ňom sa osvedčuje naša viera, ale i také čnosti akými sú: vernosť, vytrvalosť a trpezlivosť, ktorá je prvou charakteristickou vlastnosťou lásky (porov. 1Kor 13, 4). Ozaj nie je rozhodujúci – ohľadom kvality nášho duchovného života – náš subjektívny uspokojivý pocit; oveľa viac vernosť Bohu, ktorého cesty však nie sú našimi cestami, ktorého spôsob nášho vedenia môže byť neraz v rozpore s našimi iba ľudskými predstavami.

Napokon je tu tretia príčina neútechy, ktorú sv. Ignác definuje takto: „(Boh) nám chce dať nahliadnuť a spoznať, aby sme si živo uvedomili, že nie je v našej moci nadobudnúť alebo zachovať si veľkú nábožnosť, prenikavú lásku alebo inú duchovnú útechu, ale že toto všetko je dar a milosť od Boha, nášho Pána; aby sme si nestavali hniezdo na cudzom dome a nedvíhali svoj rozum k pýche a márnosti, pripisujúc samým sebe nábožnosť alebo iné prejavy duchovnej útechy“ (DC 322). Neútechou nás Boh chce naučiť, že všetko je milosť od Boha, ktorú dostávame zadarmo.

Z povedaného vidíme, že príčiny duchovnej neútechy sú prirodzené i nadprirodzené. Buď sú trestom za našu nedbalosť, kde diabol nachádza živnú pôdu pre svoju činnosť v nás – môže v nás spôsobiť emocionálny rozvrat a viesť nás ku skratovému konaniu. Alebo je neútecha tiež spôsobená činnosťou dobrého ducha, Boha: či už má slúžiť ako skúška alebo poučenie.

Ako sa máme v stave duchovnej útechy zachovať, o tom budeme hovoriť nabudúce.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo