Prameň a začiatok každého hriechu je zlá myšlienka

Vieme, že hrešiť môžeme nielen skutkami a slovami, ale tiež myšlienkami. Kým však dôjde k tomu, že sa zlá myšlienka stane hriechom, musí prejsť určitými „stupňami“. Poznať, kedy začíname hrešiť v myšlienkach je veľmi dôležité; mnohí majú totiž pocit viny tam, kde by ho nemuseli mať. Pocit viny na nesprávnom mieste však nahráva Zlému, ktorý to vie šikovne využiť.

Duchovní otcovia vyvinuli náuku o piatich stupňoch prenikania zlej myšlienky do ľudského srdca. Vychádzajú zo zásady uvedenej v nadpise tohto článku, ktorú stanovil Origenes. Srdce človeka je stvorené ako raj, pokým doňho nevojde had. Srdce je „zasľúbená zem“, ktorú ohrozujú Filištínci a iné okolité pohanské národy a strieľajú do nej šípy zlých myšlienok a nápadov.

Spomenutí Otcovia hovoria, že zlé myšlienky nemôžu mať pôvod v našom srdci, ktoré Boh stvoril ako dobré (Gn 1, 31). Toto neodporuje ani slovu Pána Ježiša, ktorý povedal, že zlé myšlienky „vychádzajú“ zo srdca človeka (porov. Mk 7, 21-23). Lebo kým sa srdce človeka stane prameňom týchto myšlienok, musia doňho najskôr – za jeho súhlasu – preniknúť. Zlé myšlienky prichádzajú zvonku; aj keď si ich uvedomujeme niekde v našej v mysli.

Ako teda tento ich prienik „zvonku“ nastáva a kedy sa stávajú hriechom a prameňom zla v našom srdci?

1. Prvý stupeň je „sugescia“.

Zlá myšlienka alebo nápad vnikne do mysle formou akejsi ponuky. Napríklad opilec vidí na stole nedopitú fľašu vína, ktorá tam zostala po návšteve a ktorú nestihli pred ním schovať. Vie, že mu alkohol robí zle, že manželka jeho pitie nenávidí a že by nemal piť. No pohľad na obľúbený nápoj ho láka. Ešte sa nerozhodol k ničomu konkrétnemu, iba konštatuje, uvedomuje si možnosť urobiť niečo, čo by urobiť nemal. Začiatočníci v duchovnom živote (no nielen oni) sa takýchto myšlienok ľakajú, lebo sa im zdá, že už samotný tento prvý nápad, táto prvá myšlienka (na ktorýkoľvek zo siedmych hlavných hriechov) je hriech a obviňujú sa za to. Jeden novic prišiel ku sv. Antonovi Pustovníkovi práve s takýmto problémom. Ten mu povedal, aby vyšiel na strechu domu a chytil do rúk vietor. Novic namietal, že to sa nedá uskutočniť. Svätec ho poučil, že podobne sa nedajú chytiť ani zlé myšlienky, zlé nápady, ktoré nám vsugerováva, ktorými nás pokúša zlý duch. Oni sú ako dotieravé muchy a správajú sa podobne: čím viac ich odoháňame, tým viac na nás dorážajú. Netreba sa ich preto báť; budú na nás dorážať do konca života. Dorážali aj na Pána Ježiša a predsa nimi nezhrešil.

2. Druhý stupeň je „rozhovor“.

Už spomenutý alkoholik sa s myšlienkou „vypiť si“ dáva do rozhovoru. Spomína si, ako sa mu uľavilo vždy, keď si vypil. Nebol taký napätý ako je teraz, aj apetít do jedla bol uňho väčší ako teraz, keď už mesiac abstinuje. Ani v tomto druhom stupni človek ešte nezhrešil, lebo sa pre nič nerozhodol. Dostáva sa však už na šikmú plochu, na ktorej sa vie lepšie zorientovať pokušiteľ. Najúčinnejšie je neviesť s pokušiteľom rozhovor, tak ako ho s ním neviedol ani Pán Ježiš, ale ho ihneď rázne odmietol (porov. Mt 4, 1-11).

3. Tretí stupeň je „boj“.

V tomto stupni pokúšaný vedie boj s myšlienkou na zlé. Alkoholik z nášho príkladu si spomenie na všetky tie nepríjemné chvíle, ktoré s jeho alkoholizmom súvisia: trasenie tela, prebdeté a úzkosťou nabité noci a dni, nevoľnosť tela, ale tiež výčitky od manželky, absencie v práci a hrozba straty zamestnania a pod. No chuť vypiť si sa rozhovorom s myšlienkou začala stupňovať a preto namieta oným pred chvíľou spomenutým spomienkam: „Ale veď jeden pohárik ešte nikoho nezabil.“ Vzápätí sa mu však vynorí v pamäti slovo lekára, ktorý mu povedal, že jedným pohárikom sa proces pitia znovu naštartuje. Má však námietku aj proti slovu lekára: „Ale aj teba som videl piť, aj ty si vypiješ; a si tu!“ Takto nejako bojuje ten, kto je pokúšaný na zlé, kto neodrazil zlú myšlienku hneď na začiatku. Nakoľko sa však pre nič nerozhodol a k ničomu ešte nedal súhlas, nezhrešil.

4. Štvrtý stupeň je „súhlas“.

Až štvrtý stupeň je rozhodujúci: tam, kde je súhlas so zlou myšlienkou, tam začína hriech. Náš alkoholik sa rozhodol napriek všetkým pre a proti, že si predsa len vypije. „Áno, vypijem si. Nikto mi nebude nič zakazovať. Som slobodný človek a vypijem koľko chcem.“ A tak sa po tejto myšlienke načiahne k fľaši na stole, odhodí štupeľ a s trasúcimi rukami si približuje vytúžený nápoj k perám, keď sa vtom otvoria dvere a zjaví sa v nich manželka. Pribehne k nemu, vytrhne mu fľašu z ruky, nápoj vyleje do umývadla, dá mu facku a s plačom odíde von. Chudák muž; ani si nevypil a zhrešil. Zhrešil, lebo dal k zlej myšlienke súhlas.

5. Piaty stupeň je „vášeň“.

V tomto poslednom stupni už zlá myšlienka natoľko prenikne do srdca človeka, že ho začne ovládať a premení sa na vášeň. Odvtedy sa ono srdce stane prameňom zlých myšlienok a všetkých možných zvráteností poškvrňujúcich človeka, ktoré má na mysli vyššie spomenutý výrok Pána Ježiša. Vzdorovať proti nej je veľmi ťažké. Človek sa stáva jej otrokom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo